Opatrne prešla spálňou a prešmykla sa na chodbu, ktorou muž pred chvíľou odišiel.
Zarazila sa, keď sa dostala ku schodisku. Zdola k nej doliehal cudzí hlas. Rozhodla sa, že zakričí o pomoc. Zatiaľ však nepočula, čo druhý muž hovorí, preto sa usilovala zísť bližšie. Na zábradlí na hornom konci schodiska viselo oblečenie z čistiarne. Cez biely igelit presvitali biele košele.
Nenápadne zaodŕhala, aby mala silu zakričať o pomoc, vtom však pochopila, čo sa deje na prízemí.
Druhý muž totiž nebol v dome. Jeho hlas sa ozýval z domáceho telefónu. Bol to poslíček, ktorý očakával, že otvoria bránu. Wille mu však práve zopakoval, aby prišiel neskôr, potom zrušil spojenie a pohol sa k schodisku.
Zatackala sa, ale udržala rovnováhu. Krv sa jej hrnula do stŕpnutých nôh, bodala a štípala.
Sofia sa stiahla. Pod nohami jej zavŕzgala podlaha. Vydesene sa poobzerala. Na konci chodby obvešanej portrétmi zazrela akúsi miestnosť. V prvom okamihu si povedala, že pobeží do nej, otvorí okno a zakričí o pomoc, no vzápätí uznala, že to nestihne.
