Nemenná

Anotácia: Marton sa vo svojej ôsmej zbierke básní postavil do role samého seba. Vyzliekol sa z kože. Totálne. Prezentuje sa v nej „prózou vo veršoch“. Niektoré nezvyčajne dlhé básne, sú vlastne akoby príbehmi, ktoré vypovedajú o sile čo sa ukrýva v nemennom pocite. Vo večnosti. Láska, ako hlavný motív v tejto zbierke dostáva priestor na každej strane. Jej pohladenie je rovnako silné, ako jej trieštenie v boľavých lúčeniach. Nemenná je výnimočná tým, že si ju autor odžil. Od prvej strany až po poslednú. V autentických veršoch bez vaty a prifarbenia nájdete ľahučkú stratosféru vánku, ale aj nečakané pády na tvrdú zem. Večné. Dopísané. Nemenné: „Čas letí ako uschnuté lístie na jeseň, niečo sa mení a niečo vôbec nie..“ O autorovi: Ján Marton sa poézii venuje od roku 1998. Ako člen Spišského literárneho klubu sa stal laureátom viacerých literárnych súťaží na Slovensku. V roku 2009 debutoval zbierkou básní Život nie je pes, je to suka. Publikoval aj v Dotykoch a Literárnej revue. V roku 2010 vydal druhú zbierku básní s názvom Eskimák na korze. Neverí na žiadnu revolúciu, ani na iné silené formy písaného slova. Je za skutočnosť, pocitovosť a čistotu duše, ktorú preniesol v roku 2012 do zbierky Blues pre masy. V roku 2013 vydal ďalšie básne Atentát na tmu, ku ktorej bol pridaný malý slovník o láske - Láskoslovník. V rovnakom roku debutoval aj v próze románom Nultý ston. Rok 2014 je pre Martona symbolom lásky, alebo žeby naopak? Vydáva zbierku básní Srať na lásku. V roku 2015 vydáva Marton zbierku básní s prívlastkom "vesmírna". Volá sa Vesmírne odrezky padajúcich hviezd, kde mi grafiku obálky aj ilustrácie pripravila veľmi talentovaná Ivica Šúrová. Rok 2016 je pre autora rokom ďalšieho - druhého románu. Hoci vychádza iba ako epub. Román s názvom: Klamár, je úplne iný ako jeho prozaický debut. V roku 2017 vychádza v jeho dvornom vydavateľstve HladoHlas ôsma zbierka básní s názvom Nemenná. A o čom sú básne v nej? Niečo sa jednoduché mení, ale niečo ostáva počas vekov nemenné. Recenzia: Ján Marton – pre mňa výrazná postava novej slovenskej literárnej tvorby, prevažne poézie. Spletitá malebnosť jeho vyjadrení obrazov, ktoré nosí v hlave, korešpondujúc s dobou a možnosťou nekonvenčne úprimne pomenovať videné, cítené a počuté, je tomuto „skoropodivínovi“ príznačným prvkom tvorby. Či sa začítate do starších, alebo do novších básní v zbierke Nemenná, vždy vám vyrazí dych autorovo spanilé fackovanie, dramatické zvraty či krásne prelínania jednoduchých motívov a nadhľadu až za sféru nepochopiteľnej ľahkosti vyjadrenia daných tém. Róbert Mikla