Mischling

Toto je príbeh, ktorý bolí. Na každej strane je bolesť až fyzicky prítomná. A je aj ťažký. Knihu som nemohla čítať súvisle. Musela som prestať a spracovať to, čo som prečítala. Aj k tomuto hodnoteniu som sa dostala až po určitom čase, aby som mala odstup. Prečo je ťažká? Spisovateľka píše o deťoch, dvojičkách, trojičkách, ktoré sa dostali do koncentračného tábora Osvienčim , do rúk neslávne známeho zvieraťa – doktora Mengeleho. Je to predovšetkým príbeh štrnásťročných dvojičiek Perly a Staši, ktoré pochádzali zo vzdelaného prostredia. Vagón – dobytčiak ich dováža spolu s mamou a starým otcom. Oboch vidia posledný raz pri príchode. Potom to už je len o bolesti. Mengele robil na nich svoje pokusy. Zaujímali ho najmä jednovaječné dvojčatá, ktoré boli na sebe naviazané. Na jednom robil pokusy a sledoval, ako to znáša to druhé. Kniha je písaná vždy z pohľadu jednej zo sestier, ktoré opisujú, čo sa s nimi dialo. Okrem toho, sú to aj príbehy ďalších detí, ktoré v tábore aj napriek zverstvám, ktoré na nich páchli, túžili po slobode a po živote bez bolesti. Opisuje tiež správanie dozorcov. Vyhladované a bolesťou pokrútené deti sa zúčastnia na hudobnom koncerte. Stoja vo veľkej sále okolo stien, hladné, otrhané. Dozorcovia zatiaľ sedia pri stoloch plných jedla. Opisuje život v barakoch, kde živí spali natlačení s mŕtvymi. Denne prítomná túžbe po pomste a nenávisti dáva dobitému a dorezanému telu silu prežiť. Opisuje spôsoby, akými Mengele mučil deti. Zatváral ich do malých, tesných klietok v tme, odoberal im vzorky, vnútorné orgány a potom ich len tak nedbanlivo pozašíval, opisuje 3dňové prežívanie dvoch chlapcov, ktorých zošili po odobratí kože na chrbte chrbtami k sebe a hodili ich do miestnosti, aby pomaly v bolestiach zomierali, brali ľudom oči, aby zisťovali prečo majú rôznu farbu... a krematórium zatiaľ vypúšťalo k oblohe kúdoly dymu každý deň. To, ako Staša a Perla opisujú dianie okolo nich sa postupne, ako pribúda bolesti, prelína s ich únikom mysle do minulosti, alebo do budúcnosti. Myseľ tak klame telo, aby prežilo. Aj napriek týmto podmienkam klíči aj tú náklonnosť, kamarátstvo, aj náznak lásky. Perla a Staša sú odlúčené a veľmi tým trpia. Zmučené deti sa dočkajú konca vojny. Nacisti ich vyženú von a nútia utekať a strieľajú ich. Nestihnú ich však zabiť všetky. Ruskí vojaci, ktorí ich oslobodia tiež nie sú žiadnou výhrou a vytúžená sloboda im opäť prináša poznanie, že aj za ostatným drôtom ich chcú zabiť. Tí čo prežili otrhaní, hladní, chorí a trvale zdravotne poškodení blúdia Poľskom a snažia sa dostať domova nájsť svojich blízkych. Všetky postavy sú veľmi pekne spracované. Je veľmi ťažké hodnotiť takúto knihu hviezdičkami. Je možné ohodnotiť bolesť, alebo zverstvá, ktoré páchali nacisti? Nie je možné porovnávať nejakú severskú detektívku a postaviť ju na rovnakú úroveň ako knihu Mischling. Je to však aj príbeh o nenávisti a odpustení. Mali by si ju povinne prečítať všetci, aby sa nezabudlo. Tým, že som v Osvenčime bola, sa príbeh stal pre mňa niečím neuveriteľne skutočným a hmatateľným. Nie je to čítanie oddychové, ani pre slabšie povahy. Kto sa však na to dáte počítajte s tým, že príbeh sa vám dostane pod kožu, zahryzne sa a dlho nepustí. Ale aj napriek tomu, prečítajte si ho.