Pod hladinou

Čakala som niečo viac, prostredie Aljašky aj zápletka tomu nasvedčovali, ale bola to len jedna kniha z mnohých, ničím neprekvapila, nezaujala. Nebolo nad čím rozmýšľať, nebol tam žiadny zvrat udalosti. Sú to tie knihy, na ktoré rýchlo zabúdam. Predvídateľný dej, konanie postáv. Dosť mi prekážalo, že hlavná hrdinka Bailey všade kde sa len dalo myslela na to, že to, čo pokazila kedysi, sa už nikdy nedá vrátiť späť a ako veľmi niekomu ublížila. Stačilo to napísať prvýkrát a potom ešte 1-2krát spomenúť. Spisovateľka opisuje aj vzťahy v rodine, kde súrodenci stratili rodičov a vychovával ich brat. Niekedy to bolo na mňa až preidealizované, učebnicovo ukážkové. Tiež je tam dosť myšlienok o Bohu a o tom ako im viera pomáhala, ale zas pre niekoho nábožensky založeného to bude v poriadku. Čiže "romantický príbeh ktorý vás udrží v napätí až do poslednej strany" - romantický? Pripúšťam že v svojej podstate áno. Napätie? Pre mňa určite nie. Dočítala som ju až do konca preto, lebo je len málo kníh, ktoré som nedočítala, aj keď niekedy s trápením. Jediný klad tejto knihy je, že sem tam sa v nejakej maličkej drobnosti spomenula história Ruska.

Kniha bola podľa môjho názoru veľmi zaujímavá. Pútavý dej, veľa udalostí je nepredvídateľných. Správanie postáv sa dalo predvídať, ale riešenie udalostí a odhaľovanie dôkazov boli podľa môjho názoru nečakané. Vytkla by som akurát tak niektoré maličkosti, správanie niektorých postáv mi neprišlo v niektorých momentoch prirodzené, ale knihu aj napriek tomu hodnotím dobre.