Pokrevní pouta 4: Ohnivé srdce

VA a BL má veľkú fanúšikovskú základňu. Myslím si dokonca, že Adrian má ešte jednu ďalšiu samostatnú. Preto sa niet čo čudovať, ako veľmi sme všetci očakávali pokračovanie. Asi som bola až príliš nadšená. Čo som vlastne čakala? Poriadnu zápletku, romantiku, pohľad na vec z Adrianovho pohľadu, super hlášky, veľkú dávku akcie, niečo zo života vedľajších postáv. Dostala som možno tak dve veci z môjho zoznamu. Sydney a Adrian sú pre seba stvorení. Nikto o tom nepochybuje. Obaja majú veľmi dobre prepracované, reálne charaktery a všetci ich zbožňujeme. Sydney nie je ani náhodou ten typ hrdinky, ktorá vám začne liezť na nervy. Z racionálnej, vždy opatrnej a striktnej, baby sa vykľuje poriadna divoška. Keby si dala pokec so starým ja, staré ja by bolo z jej nového ja úplne zhrozené. V tejto časti som našla akosi málo vtipných hlášok. A ak som ich aj našla, boli skôr také nútené a nie vtipné a sarkastické, ako si spomínam. Proste k Adrianovi nesedeli. Autorke nejako došla šťava alebo si možno prechádza ťažkým obdobím, tak sa nechala až príliš pohltiť románikom medzi našimi protagonistami. Priznám sa, podľa mňa by bolo lepšie, keby bol príbeh rozprávaný iba z jedného pohľadu. Takto dostali až príliš veľa priestoru na vlastné myšlienkové pochody dve postavy a nestíhali sa vyjadrovať k ostatným, lebo potom by bola z knihy tisíc-stranová encyklopédia. Z mojej strany boli dva pohľady pre túto sériu veľmi zlým ťahom. Autorka si vo všetkom zbytočne narobila bordel. Viem, že zrejme chcela ulahodiť čitateľom tým, že im dala viac Adriana, viem, že niektorí boli z jej kroku nadšení, no ja stále trvám na tom, že menej je niekedy viac.