Róbert Bezák: Medzi nebom a peklom

Táto kniha je odpoveď na otázku, ktorú som Róbertovi Bezákovi položil krátko po jeho vymenovaní za arcibiskupa. V tom čase bol ešte nádejou na zmenu pomerov a vzbudzoval veľké očakávania dokonca aj mimo cirkvi. V Lampe som mu vtedy položil otázku, ako je možné, že mohla vzniknúť fascinujúca kniha rozhovorov nemeckého novinára Petra Seewalda s pápežom Benediktom, no tu už roky nič podobné nevzniklo. Pamätám si, ako na to Róbert Bezák kývol hlavou a vzal to ako svoj vlastný nedostatok.

Potom sme na tú tému obaja zabudli. Ja preto, že som ju vnímal ako zodpovednosť iných, a čerstvý arcibiskup preto, že vzápätí zažil dva najbúrlivejšie roky svojho života. Po vymenovaní bol v rýchlom slede ohovorený, zradený a napokon bez možnosti obrany odvolaný.

Odvtedy prešiel takmer rok a otázka z Lampy sa mi začala vracať. Odbíjal som ju rovnako ako všetky podobné v minulosti. V roku 1990 som odmietal byť novinárom, chcel som len čítať lepšie noviny. V roku 1999 som odmietal byť moderátorom, chcel som len počúvať podnetnejšie televízne diskusie.

A ani v roku 2004 som nechcel zakladať nijaký .týždeň, chcel som však byť súčasťou nejakého inteligentnejšieho a tvorivejšieho priestoru. Rovnako to bolo aj teraz – chcel som si listovať v kvalitných domácich knihách o Bohu a človeku, a nie ich robiť!

Lenže otázka akosi nezmizla.

A tak som po dvoch mesiacoch radšej prestal bojovať a navrhol som Róbertovi Bezákovi dlhý letný rozhovor. Po mojom vysvetlení dosť rýchlo súhlasil, a tak sme sa v auguste začali stretávať v kláštore redemptoristov pod bratislavskou Hlavnou stanicou. Vypili sme pritom veľa kávy, v okolí sme si dali zopár dobrých obedov a popritom sme skúšali odpovedať na jednoduché otázky.

Priznávam, že celé tie dni som bojoval s pocitom, že knihu by mal robiť niekto s dôkladným teologickým vzdelaním, nie ja. Niekto múdrejší a lepší. Ale keď sme náš dlhý rozhovor skončili, prišla úľava. Hádam sme obaja urobili všetko, čo sme mali a mohli.

Róbertovi Bezákovi dnes hrozí, že ho verejnosť prestane vnímať ako človeka a urobí si z neho chladný symbol. Ale náš dlhý letný rozhovor mi potvrdil, že je to stále vrelý a súčasne zraniteľný človek, ktorý vytrvalo hľadá Božiu lásku. A hovorí o nej ako málokto.

Ani raz som sa arcibiskupa Bezáka neopýtal na skutočné dôvody jeho odvolania. A predsa mám pocit, že odpoveďou je celá táto kniha. Veľmi však dúfam, že v nej je aj niečo viac. A že Ten, o ktorom sme klopýtavo hovorili, nám raz povie: Nebolo to márne, chlapci moji.

Štefan Hríb