Most nad riekou Liffey

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Jeseň si podala ruku s letom, no Murphyovcom sa zvyčajne ponurý november videl ako ten najfarebnejší mesiac v roku. Alebo tak voľajako sa to vtedy Barbore javilo. Pretože navzdory jej večným obavám, všetko začalo ísť ako po masle – bruško rástlo, Brendan s Martinom sa nevedeli dočkať bábätka a domy sa akoby predávali samy. A čuduj sa svete, bankový účet Môjho domu – môjho hradu sa zdal rovnako tehotný ako ona. No a pred mesiacom prišla k jej stolu Ashling a zakuvikala prehnane vysokým sopránom, ,,Mám z toho tu depku. Odchádzam. Budem sa vydávať. Potrebujem zmenu.“ A strčila jej pod nos obrovský briliantový prsteň. Aspoň za šesť tisíc. Barbora už dávno zistila, s kým má tú česť. Dohodli sa hneď. Ashling mala z toho tu depku. Zdvihla kotvy. Vydala sa. Potrebovala zmenu. Koniec kapitoly. Na jej miesto najali nového makléra. Muža.

Prešiel práve týždeň odvtedy, čo sa nasťahovali do georgiánskeho domu v Ballsbridge, ktorý žoviálne volali dom s ružovou magnóliou. O pár dní prídu majstri namontovať novú kuchyňu; Barbora vybrala taliansku linku v elegantnej smotanovej a obrovskú červenú Águ. Dnes sa sústredí na spálňu. O pol jedenástej dofrčí plachá blondínka Eilish z Mäkkého leňošenia s dvoma silnými chlapmi nainštalovať garniže. A prinesú aj závesy a damaskové návliečky. Ich posteľná bielizeň v pastelových odtieňoch staroružovej a olivovozelenej bude nádherne ladiť s ružovkastými pukmi magnólie. Aj detská postieľka bude bledučko ružová. Ako ukázali testy, bude to dievčatko. Bucľatý človiečik voňajúci medom, mliekom a láskou. Bude sa volať Keela – krása, ktorú vie zachytiť len poézia. Ich Keela.

Vyšla na prvé poschodie a zamierila do spálne, keď jej do uší doľahla melódia z Brendanovho mobilu. Zastala, oprela sa o zábradlie a natiahla uši.

,,Dobrý deň, pán Geraghty,“ začula. Odlepila sa od zábradlia a už-už chcela vojsť do spálne, aby si ešte raz predstavila tie skvostné odtiene staroružovej a olivovozelenej, ktoré budú tak decentne ladiť s ich hebkou magnóliou, no čosi ju zadržalo. Čosi neviditeľné, ezoterické. A vtedy jej trklo, že jej strašná predtucha – teda to, čo inštinktívne cítila už roky, no nikdy si to nedokázala priznať – sa začína napĺňať. Vedela, že raz to všetko praskne. Toto bol teda ten telefonát, ktorého sa mesiace – čo, mesiace, roky, roky! – obávala ako čert kríža. Akoby sa naraz zdvihla opona – tá šedivá, zaprášená clona – a dovolila obecenstvu nahliadnuť do zákulisia. Odhaliť pravdu. Katastrofu reality. Obstarožní herci, unavení harlekýni, roztrhané pančuchy, umastené kostýmy, obschnutý mejkap. Šediny, plešiny, lysiny. Brendan Murphy, čo keď si nemal pravdu? Čo keď je Môj dom – môj hrad len domček z karát? Efekt domina? Nahla sa ponad balustrádu a v krku pocítila starú známu hrudku hrôzy. Jej muž razantne pádloval po hale, mobil kŕčovite na uchu.

,,Nie, pán Geraghty, nemal som o tom ani tušenia, prisahám,“ vyletelo hore ako dym z komína. Takmer sa rozkašľala.

,,Tak to si teda vyprosím,“ vyprskol a pozrel hore. Stretli sa im pohľady a ona zúfalo zovrela madlo balustrády. ,,No tak, up... upokojte sa, pán Geraghty,“ zajachtal. Už nebol nasrdený, jeho tvár bola biela ako krieda.

Barbore znenazdajky vyletela ruka, zovrela sa do päste a tresla do zábradlia. Nezabíjaj posla, moja milá, vyškerila sa sarkastická striga. Tá balustráda za to fakt nemôže. A okrem toho, vedela si, že raz to príde. No, je to tu.

Čuš, strať sa, nepotrebujeme ťa tu teraz! dobrá víla Amálka si dala ruky vbok a výhražne sa približovala k sarkastickej strige. To sa ešte nikdy nestalo. Vždy to bola sarkastická striga, ktorá si zakvačila ruky vbok.

,,Ale to je už naozaj mimo nás, pán Geraghty,“ Brendan sa zúrivo ohradil. Jeho podráždený tón sa rozniesol po poschodí ako kúdol prachu.

,,No to snáď nebude potrebné, pán Geraghty. A okrem toho...“ boli Brendanove posledné slová. Potom si strhol mobil z ucha, premeral si ho, akoby to bol jeho najúhlavnejší nepriateľ a šmaril ho do kúta takou silou, že úbohý aparát nemal inú možnosť len sa rozpleštiť a vyvrátiť všetky vnútornosti. Simka smutno zavzdychala a odkotúľala sa na druhý koniec haly. Potom jej muž z celej sily potrestal zábradlie. Zadunelo to ako v banskej šachte. Skryla si tvár do dlaní. Práve vtedy zazvonil zvonček. Jéžišmária, Eilish z Mäkkého leňošenia!

O tri hodiny neskôr bola z ich spálne opulentná pastva pre oči. Ťažké závesy z brokátu a hodvábu padali na zem v oblých vlnách a vytvárali ilúziu pohybu, svetlo lustra ticho pohládzalo staroružový damask.

,,Čo urobíme?“ Barbora sa zdvihla z postele, hneď, ako sa Brendan zjavil na prahu.

Pokrútil hlavou. ,,Neviem. Počula si všetko?“

Prikývla. ,,Myslíš, že to poženie pred súd?“

,,Netuším. Vyhrážal sa tým. Je to jeho chyba, mal si to všimnúť.“

,,Ale o tej pukline si vedel, nie?“

,,Ja ti už ani neviem, kedy som si ju všimol. To si ale píš, že starý Kimberley mi to nepovedal, opica jedna. Dobre to zamaskoval. Natrepal do toho kúta takú obrovskú starú skriňu. Alebo,“ jej muž sa poškrabal po čele, ,,žeby ani on sám o tej pukline nebol vedel?“

Stiahlo sa jej hrdlo a na jazyku pocítila čosi odporne horké. Takto teda chutí blen...