Brutto 3 Brutálně jemné komiksy

Ku komiksom z projektu BRUTTO som pristupoval vždy opatrne. Chápem potrebu prezentovať komiks a jeho autorov u nás, nakoľko je ťažké presadiť sa medzi množstvom lacných prekladových komiksov. Príbehy v predošlých číslach ma stále utvrdzovali v tom, že ak nedokážu tunajší autori ponúknuť bežnému čitateľovi "obyčajný" komiks, ale iba akýsi pre mňa nepochopiteľný umelecký autorský paškvil, tak to s nimi pôjde z kopca. Keď sa však v predaji objavil tretí diel Brutta s Nikkarinom, neodolal som a kpil. Autor vynikajúcej série "130" prezentuje komiksovou formou svoju záľubu v hrách a gamebookoch a výsledné dielo je tak neobvyklou kombináciou komiksu a počítačovej hry. Na stránkch sa možno rozhodnúť, čo sa udeje ďalej a preskočiť na príslušnú stranu, kde sa dej rozvíja prípadne končí. Možno teda komiks čítať niekoľko krát a zakaždým s iným výsledkom. Škoda len, že sa nejedná o rozsiahlejšie dielko. V druhom zošite sa prezentuje Kateřina "Ktaiwanita" Bažantová s prológom Pippo a zlatý brouk. Sprvoti som mal dojem, že pôjde o akúsi českú obdobu Blacksada, ale po pár stránkch som zistil, že čítam niečo úplne iné. Autorka sa vyžíva vo výtvarných orgiách, ale tento druh kresby nie je moja šálka piva. Každopádne musím uznať, že ma úvodný (byť miestami trocha mdlý) príbeh psieho detektíva Pippa navnadil na pokračovanie.