Dobré dni sa začínajú v noci

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

„Mami, kto ti píše také hlúposti?“
„Daj to sem, Alica! Povedala som ti, aby si to nečítala!“ Anna jednou rukou pustila volant a zahnala sa na dcéru, až auto nebezpečne zabalansovalo. Uvedomila si, že jej reakcia ju dokonale prezradila. Keby za tým nič nebolo, odbila by to smiechom.
„Počkaj, počkaj, čo sú to za esemesky?“ Alica sa uhla a poho-tovo si prezrela celú komunikáciu. „Mama, to má čo znamenať?“ nechápavo čítala jednu správu za druhou. „Noc s tebou... Nabrúsiť pazúriky...“
„Alica, daj mi ten mobil!“ zvrieskla Anna zúrivo.
„S kým si to píšeš, mama?“ zdvihla hlavu a prižmúrenými očami sa zahľadela na maminu tvár skrivenú od zlosti. „Ty máš frajera?“ opýtala sa omráčene.
Annu nečakaná otázka zarazila, obe chvíľu mlčali. 
„Už chápem, prečo si v strehu,“ prerušila napäté ticho Alica. 
Anna zaškúlila na dcéru: „Panebože, Alicka, hádam si nemyslíš, že tie esemesky niečo znamenajú.“ Z hlasu jej zaznela úzkosť.
„Nie som padnutá na hlavu, viem čítať!“ vyprskla Alica a znechutene sa odvrátila. 
Anna razantne zabočila doprava a hľadala, kde by mohla zaparkovať. 
„Haló... Nie som Anna, ale jej dcéra, a ty si obyčajný debil, hajzeľ a sráč...“ ziapala hlasom plným zloby.
„Alica!“ skríkla zdesene Anna. 
„Že nechápeš, prečo nadávam?“ opýtala sa Alica zúrivo, ale v hlase mala plač. „Chrápeš s vydatou ženou a matkou. Si obyčajný nechutný úbožiak! Počuješ?!“