Žena v klietke

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

„Prečo si niekedy nevyjdeš s Tagem Bagessenom?“ dorážala na ňu jej sekretárka, keď sa vyhýbali v malej modrej audine kalužiam na parkovisku parlamentu v Christiansborgu. „Dobre viem, že mnohí by si s tebou niekam vyšli, ale on je z teba celý paf. Koľkokrát sa už pokúšal pozvať ťa na rande? Zrátala si niekedy, koľko odkazov ti nechal na stole? Naposledy dnes. Daj mu predsa šancu, Merete.“
„Prečo mu ju nedáš sama?“ Merete na ňu zazrela a hodila na zadné sedadlo kopu zložiek s písomnosťami. „Čo by som si počala s hovorcom za dopravu zo strany Radikálny stred, vieš mi to povedať, Marianne? Som azda nejaký kruhový objazd v Herningu?“

Merete pozrela smerom k Múzeu zbraní, kde stál muž v bielom baloniaku a fotografoval budovu. „Odfotografoval si aj ju?“ Potriasla hlavou. Pocit, že ju niekto sleduje, ju začal obťažovať. Úplná paranoja. Už by si mala odpočinúť.
„Tage Baggesen má tridsaťpäť rokov a vyzerá bohovsky dobre. Možno by mal zhodiť niekoľko kíl, ale na druhej strane má usadlosť vo Vejby. Áno, a myslím, že aj nejaké pozemky v Jutsku. Čo viac by si chcela?“
Merete na ňu pozrela. Skepticky potriasla hlavou. „Áno, má tridsaťpäť a ešte býva s mamou. Vieš čo, Marianne, vezmi si ho sama. Si z neho celá paf. Vezmi si ho. Je tvoj!“

Vzala sekretárke z rúk štós spisov a položila ich na sedadlo k ostatným. Hodiny na palubnej doske ukazovali 17.30. Už mešká.

„Tvoj hlas bude dnes večer v parlamente chýbať, Merete.“

„No a?“ pokrčila plecami. Pri vstupe do politiky uzavrela s predsedom klubu Demokratickej strany dohovor, že po šiestej hodine večer je voľná, ak nepôjde o nejaké dôležité zasadnutie alebo hlasovanie. „To nie je problém,“ povedal jej vtedy, lebo si uvedomoval, koľko hlasov pritiahla. Tak že by to nemal byť problém ani dnes.
„Priznaj sa, Merete. Kam ideš?“ Sekretárka zvedavo sklonila hlavu. „Ako sa volá?“
Merete sa na ňu pousmiala a zabuchla dvere. Bol najvyšší čas, striasť sa Marianne Kochovej.