Oživovateľ

Skupinke ľudí – „oživovateľom“, dal schopnosť priviesť mŕtvolu späť medzi živých, ale len na pár krátkych minút. Po začiatočnom odpore organizovanom najmä cirkvami sa táto schopnosť začala využívať na to, aby najmä ľudí, ktorí zomreli násilnou smrťou - samovraždy, vraždy, priviedli na chvíľu späť a oživení mŕtvi popísali čo sa stalo, kto je páchateľom. Policajtom to uľahčuje objasňovať trestné činy. Ale aj príbuzní obetí boli radi, keď sa s ním mohli ešte rozlúčiť predtým, než ho „oživovateľ“ prepustil medzi mŕtvych. Zaviedlo sa súdne oživovanie organizované v SOS.

Samozrejme – to by sme neboli ľudia – sa začína rozbiehať aj komerčné oživovanie na súkromnej báze, kde sa lúčia pozostalí so zosnulými. Ako inak - za lukratívnejších finančných podmienok pre oživovateľov. Oživovatelia majú rôzne úrovne svojich schopností. Za to, že majú túto schopnosť, platia vysokú daň. Tak ako všetko odlišné v ľudskej spoločnosti, sa väčšinou nestretávajú s vrelým prijatím, keď niekde prídu. Pozerajú sa na nich s odstupom, rešpektom aj odporom. Priamy dotyk ich tela s ľuďmi vyvoláva u oboch strán „mráz“ – pocit obrovského chladu. Preto sa oživovatelia vyhýbajú kontaktom s ľuďmi, nepodávajú si ruky pri stretnutí, žiadne bozky, objatia. Tým trpí aj ich súkromný život.

Hlavný hrdina Jonah Miller svoju schopnosť zistil za veľmi tragických okolností. S matkou mal autonehodu, pri ktorej ona zomrela a on ako chlapec sa ju pokúšal dostať z auta von z vraku. Jeho dotyk s ňou ju priviedol na chvíľu späť medzi živých. Bola to veľká vec, lebo mŕtvola musela byť správne „uležaná“ (určitý čas musel byť človek mŕtvy, aby ho mohli privolať) a malému chlapcovi sa to podarilo hneď. Stal sa jedným z najschopnejších oživovateľov s najkratším časom dobehu (doba, ktorú potrebovali na zregenerovanie medzi jednotlivými oživeniami). Bol veľmi talentovaný, ale aj veľmi osamelý s nočnými morami a jedným kocúrom, ktorého mu darovali v práci. Ku oživovaniu pristupoval priveľmi zodpovedne a eticky. To ho aj doviedlo na liečenie na psychiatriu, lebo bol totálne vyhorený. Kocúra mu darovali preto, aby mal za niekoho zodpovednosť a nemyslel len na prácu.

Má len jedného skutočného priateľa - Nevera, ktorý sa oňho bojí, neustále ho kontroluje a pomáha mu vo všetkom. Never je technik, ktorý nahráva oživenia. Všetci oživovatelia museli užívať tabletky, ktoré boli špeciálne nastavené pre každého osobitne. Mali eliminovať pozostatky po mŕtvych v ich mozgu.

Pri jednom oživovaní Jonathan zažil otrasnú skúsenosť. Z mŕtvoly na neho prehovoril niekto iný, cudzí. On to cítil ako veľké, prastaré zlo. Nik okrem neho to nevidel a neveril mu. Preto ho poslali oddychovať. Medzitým zavraždia známeho novinára, ktorý prvý napísal o oživovateľoch, Jonathan ho oživuje. Novinár mu ostane v hlave a on pociťuje ako kruto zomieral. Aj po prepustení ho vidí v tmavých tieňoch a keď je blízko na stope niečomu zlému, alebo odhaleniu kúsočka pravdy, pociťuje obrovský smäd – lebo novinár zomrel od smädu.

Takto ho mŕtvy núti pátrať prečo ho zabili, lebo sa chce dozvedieť dôvod, prečo zomrel. Do toho príde novinárova dcéra, tiež novinárka, ktorá pomáha Jonathanovi s vyšetrovaním. Rozbieha sa veľký kolotoč. Jonathan okrem toho, že zistí, že sa niekto, alebo niečo prastaré – dobré aj veľmi zlé, cez oživených mŕtvych pokúša dostať na náš svet, zisťuje aj obrovské špinavosti a machinácie s liekmi, ktorých obeťou sa stal aj on a že ľudia pre peniaze a moc sú schopní všetkého. Sklame sa v človeku, ktorý bol pre neho ako druhý otec. Stane sa svedkom toho, ako jeho kolegyňa oživovateľka, dovedie na svet zlo, ktoré sa prevtelí do živého človeka. Je pri to ale ako nedobrovoľný pozorovateľ. Vie len to, že to musí zničiť, pokiaľ sa v človeku celkom neudomácni. Za pomoci priateľov sa mu to podarí, utečú a budova v ktorej prebiehalo oživovanie vybuchne.

Zdá sa, že je zlo zažehnané... Len sa do toho nesmie zamontovať moc a peniaze. Takže otvorený koniec a ja sa už VEĽMI teším na pokračovanie. Kniha je napísaná veľmi dobrým štýlom, vynikajúco sa číta. Má prvky tajomnosti, hororu, napätia, psychológie – no skrátka dobrý „nervák“ :-) Opäť po prečítaní oceňujem obálku knihy – neuveriteľne vystihuje obsah.

Božena Hideghétiová (c) 2014