Kniha Agenda 21

Agenda 21, Glenn Beck; Harriet Parkeová, TATRAN 2013

Spôsob života ako v tomto neslobodnom systému ľudia žili v betónových bunkách obohnaných vysokým plotom, mi neviem prečo pripomenul veľkovýchov hydiny, kde sú sliepky natisnuté v malých priestoroch v klietkach z pletiva. Každý človek mal presne určené, čo musí robiť, ako dlho to má robiť, čo a v akej farbe si má obliecť, kedy má spať, kedy má jesť. Každý pohyb bol prísne kontrolovaný a zaznamenávaný. Manuálna činnosť ľudí sa využívala na výrobu energie, hoci tí, ktorí ju vyrábali, ju spotrebovavávali len v malom množstve, takmer vôbec. Vodu dostávali na prídel, namiesto potravy len výživové kocky, ktoré im vhadzovali vrátnici do schránok. Namiesto vody na umývanie používali dezinfekčné tekutiny. Nesvietili, lebo mali po zotmení povinnú večierku, nemali knihy, papier, písacie potreby, televízory, rádiá, spávali len na žinenkách na zemi. Nemali Nič.

Tí čo zostávali doma, museli šliapať na pásoch a vyrábať energiu, niektorí pracovali v dopravnom – zapriahali sa ako ťažné zvieratá do kočov a rozvážali pohlavárov, niektorý pracovali v recyklačnom – kde recyklovali aj neduživých a hendikepovaných ľudí, ďalší robili ako strážnici, pri výchove detí.

Najohavnejšie bolo párenie. U mladých sa prehliadkami zisťovala ich plodnosť a potom im „republika“ pridelila partnerov. Tak ako bola povinná výroba energie, tak bola povinná aj „výroba“detí. Tie boli totiž zárukou a výrobným prostriedkom pre energiu a ďalšie deti. Po narodení však deti matkám odobrali a viac ich nevideli – boli vychovávané „republikou“ a vymývali sa im mozgy, aby sa nič nepýtali a nič nechceli.

Hlavná hrdinka Emmeline však má matku – rebelku, ktorá ju ešte mohla vychovávať doma. Tá jej rozprávala o časoch pred tým, ako ich republika zavrela do ohrád, aké to bolo, keď vyrastala na farme a keď odtrhnutie kvetu nebolo kruto potrestané. Otec sa jej stratí, odvedú aj jej matku na recykláciu, ju spária, dieťa jej vezmú a muž sa jej „stratí“, pridelia jej ďalšieho. S tým si celkom „sadne“, čo sa zas nepáči prisluhovačom „republiky“ a tak, keď zistí, že čaká dieťa, naplánujú útek za plot, ktorý sa im asi aj podarí.

Celkom pekne je vykreslená postava matky hlavnej hrdinky, jej vzdor aj rezignácia. To ako ju nezlomila diktatúra a napriek tomu, že riskuje život, skryje pre svoju dcéru v žinenke predmety z minulosti, medzi ktorými je aj kniha. Dej bol umiestnený len do akéhosi malého priestoru, chýbali mi tam nejaké širšie vzťahy a súvislosti. I keď mal pomerne dobrý spád. Ten koniec však bol taký nijaký.

Kniha je fikcia i keď ten doslov k dokumentu OSN – Agenda 21, no neviem, to nebola celkom dobrá bodka. Pripadá mi taký typicky americký, založený na tom, že im nebude nik niečo prikazovať a už tobôž ich nemá kto obmedzovať v mene ochrany prírody. Stavia človeka s jeho prehnanými materiálnymi požiadavkami nad všetko. Netvrdím, že všetko to, čo vymyslia politici, svetové organizácie a mocnosti je múdre a najlepšie. To ani zďaleka nie. Všetko je to o peniazoch a moci a aj tu hrá príroda len druhé husle. Autori zabúdajú, že sme len súčasťou prírody a nedá sa brať viac, ako máme.

2014 (c) Božena Hideghétiová (Knižnica Jaslovské Bohunice)