Sisa Hájovská: Každý z nás má v sebe silu začať odznova

Sisa Hájovská je debutujúca slovenská autorka, ktorá sa vo svojej autobiografickej prvotine Kým som sa našla (2025) podelila s čitateľmi o svoju najintiímnejšiu časť svojeho ja – cestu od zraneného dieťaťa k uzdravenému človeku. Sisa Hájovská neponúka jednoduché odpovede, skratky ani návody. Ponúka pravdu – svoju vlastnú, surovú a zároveň z istého pohľadu nežnú. Jej slová vychádzajú z osobnej skúsenosti s detskými ranami, stratou, pádom a napokon – s prebudením. Nie je terapeutkou ani motivačnou rečníčkou. Je ženou, ktorá sa rozhodla žiť vedome, s pokojom a s vierou v zmysel každého životného zlomu.

Publikované 9.2.2026: Autorsky chránený materiál
Copyright © 2026 Literama.sk, KYBEROS Group, s.r.o.

Sisa, predstavte sa nám, povedzte nám niečo o sebe.

Ahojte, volám sa Sisa, mám dve deti, s rodinou žijeme v Trenčíne, som podnikateľka. Minulý rok som napísala svoju prvú knihu. Vydala som si ju sama, kniha sa objavila v kníhkupectvách v októbri 2025. Ale ešte tak pred rokom, keby mi vtedy niekto povedal, že napíšem knihu, tak by som mu neverila :)

Vaša prvá kniha je teda na pultoch slovenských kníhkupectiev len chvíľu. To je úžasný úspech! Čo vás vlastne viedlo k tomu, že ste sa rozhodli napísať autobiografiu? Odkiaľ prišiel prvý impulz začať písať?

Poďme pekne po poriadku, môj život bol od začiatku taký „zvláštny". Poznačený stratami, bolesťami, tichom, samotou. Zažila som naozaj veľmi zlé detstvo, o ktorom som bežne nerozprávala. Zažila som veľké traumy, ktoré som si v mladosti nevyliečila, lebo som o tom nikomu nehovorila. V našej rodine sa nezvyklo rozprávať o tom, keď niekoho niečo bolelo, alebo keď trpel. Naučila som sa byť ticho. Takto to u nás v rodine fungovalo.

To, že by som to mohla dať na papier, ma prvýkrát napadlo možno v 15-ke. Bol to len taký nápad, ktorý mi preletel hlavou, možno môj život je natoľko zaujímavý, že by z toho mohla byť kniha. Ale samozrejme, hneď druhý hlas v mojom vnútri zakričal, že by som to v prvom rade nikdy v živote nedokázala. 

Takže myšlienka na knihu vás napadla už v puberte, ale zahodili ste ju? Kedy ste sa k nej vrátili? Čo bolo tým impulzom?

Minulý rok som prešla veľkou vnútornou premenou. Aj keď som si žila veľmi dobre – dve deti, úžasný manžel, super vzťah, úplne všetko „perfekt”. Napriek tomu všetkému som sa cítila asi najhoršie z celého môjho života. Ale nevedela som to pomenovať, prečo mi je tak zle. Nebol to iba stres. Bola to dennodenná úzkosť na hrudi, ktorú som stále vedome potláčala. Nikomu som o tom nehovorila. Muž videl, že mávam stavy, ale ja som zľahčovala a hovorila, že je to v pohode, že som na to zvyknutá. Nechcela som sa s ním baviť o detstve. Túto tému sme nevyťahovali, videl, že ma to „bolí". A tým, že som si tieto traumy neliečila, tak sa moje telo postupne naučilo na nepokoj a stres.

To znie veľmi intenzívne. Mohli by ste to rozviesť? Ako konkrétne sa to prejavovalo vo vašom každodennom živote?

Ako som žila? Ráno o šiestej som sa zobudila hneď s pocitom, že si musím na seba navaliť neviem koľko povinností. Moje telo bolo zvyknuté na stres. A tými povinnosťami som ten stres živila – musím stihnúť desiatu, uvariť obed, pripraviť olovrant, samozrejme večeru, a keď - tak hneď najlepšie už aj vopred na ďalší deň, všetko do chladničky, pekne-krásne naložené v miskách a tanieroch. Každý deň som tak pociťovala nepokoj, stres, tlak. Nepripúšťala som si možnosť, že to vôbec nemusím robiť, všetko naraz a v takom tempe. Bola som naučená, vlastne moje telo sa naučilo na takéto úzkostné stavy, a tak som ich podvedome stále vyhľadávala alebo sama vyrábala.

To muselo byť náročné nielen pre vás, ale aj pre vašich najbližších. Muselo to mať vplyv na vašu rodinu. 

Ale to nebolo všetko. Druhý problém sa týkal peňazí. Mala som úplne nezdravý úsudok o peniazoch. Bola som stále v takom pocite „bodu prežitia”. Aj keď sme peniaze mali, mala som strašné zábrany si niečo pre seba kúpiť. Keď som si aj niečo kúpila, tak prišli výčitky. Všetko som prerátavala, či nám to nebude chýbať. Tento vzorec správania som postupne preniesla aj na muža. Zašlo to až tak ďaleko, že som potrebovala vedieť o každom jednom eure, ktoré máme v peňaženkách. Neuvedomovala som si, že je to prehnané.

Čím viac som peniaze sledovala, tak tým viac zdanlivo „ubúdali”, veď je normálne, že každý mesiac vybehne nejaký nepredvídateľný výdavok. Myslela som si, že som v tom jediná, ale s odstupom času počúvam názory iných ľudí, a vidím, že nie som v tom sama. Zase iba ďalší prinesený traumatický vzorec z detstva.

Neustále prerátavanie... to vie človeka úplne vyčerpať. Nemalo to dopad aj na vašu sebadôveru?

Áno, mala som úplne nízke sebavedomie. Vôbec som si v ničom neverila. Čokoľvek ma napadlo, že by som mohla robiť, tak sa hneď z vnútra ozvalo – ty to nedokážeš, ty to nezvládneš! Určite to poznáte sami v nejakej forme aj vy. Ten strach, podriadila som sa mu, lebo je to len o tom strachu. Naše vnútro, náš vnútorný hlas nám povie, že to nezvládneme. A samozrejme, ja som to počúvala. Sebavedomie na bode nula, vôbec som si neverila.

Keď ste boli v takomto stave – úzkosti, nízke sebavedomie, negatívne myšlienky – existuje vôbec cesta von? Ako ste hľadali tú svoju cestičku k šťastiu? Čo vám pomohlo uvedomiť si, že treba niečo zmeniť?

Naozaj, bola som nešťastná a vedela som, že niečo nie je so mnou v poriadku. Napriek tomu, že mám už dobrý život a nič ma už nemusí trápiť, tak každý jeden deň som si vymyslela novú situáciu, z čoho môžem mať stres. Privolávala som si zlé myšlienky, dokonca som mala už aj dopredu vymyslené a pripravené katastrofické scenáre. Vôbec som si nedokázala užívať prítomný okamih, stále som riešila iba niečo dopredu. Neužívala som si nič a reálny život mi úplne utekal pomedzi prsty. Tým, že si viac všímate negatívne veci, tak si začnete myslieť, že ich privolávate. Takto nastavený človek sa automaticky viac zameria na 10% negatívnych udalostí kltoré ho aj tak neminú, a tieúplne zatienia zvyšných 90% bežných a dobrých vecí, ktoré okolo neho len tak preletia.

Z rozhovoru s vami veľmi cítiť, že ste duchovne založený človek. Akú rolu hrá u vás duchovno? Je to pre vás dôležitá súčasť života? Ako vám to pomohlo na vašej ceste?

Takže, aby som sa vrátila späť k tej knihe, vedela som, že musím niečo so sebou urobiť. Áno, verím na veci duchovné, tým, že si pamätám aj narodenie. Už sa tým netajím, pretože ani o tomto som nehovorila nikomu. 

Ale duchovno, duša je mi veľmi blízke verím na minule životy a hlavne počúvam už len svoje srdce a to mi pomáha každý deň 

Terapia – to nie je úplne bežná vec, o ktorej sa hovorí. Prešli ste si tým. Čo vás k nej doviedlo a ako prebiehla?

Tým, že ma čím ďalej tým viac zaujímali témy o duši a o veciach, ktorými som si prešla, tak som sa prihlásila na regresnú terapiu, ktorá môže liečiť takéto traumy. Minulý rok som sa objednala na takúto terapiu a odvtedy sa mi úplne zmenil život. Pred terapiou je príprava, prechádzate si meditačnými cvičeniami, čo by ma predtým ani len vo sne nenapadlo - nevedela som si predstaviť byť v tichu, niekde sedieť na gauči, bola známa tým, že musím byť stále v pohybe, bez oddychu, všetko iba výkonom, toto urobiť, tamo dokončiť - potlačovala som samú seba. A tým, že som si začala dávať meditácie, ktoré ma priviedli k regresnej terapii. O nej nebudem hovoriť. Prečítajte si o tom v knihe, čo som tam videla..

To musí byť neuveriteľný pocit. Kedy ste pocítili prvé zmeny? Ako sa to prejavovalo?

Po terapii, asi dva dni potom, sa mi stala neuveriteľná vec. Išla som do obchodu a normálne som si kúpila veci, neviem, za 80 eur? A absolútne som to neriešila, neriešila som účet, neriešila som, či náhodou nebudem mať peniaze, neriešila som, že toľko a toľko musím mať na účte. A zrazu som pocítila to šťastie, len tak, z ničoho nič. Ráno som sa zobúdzala a necítila ten známy tlak na hrudi, ktorý som dovtedy mala. Bolo to úplne neuveriteľné - šťastie - ako keď si predstavíte, neviem… napríklad prvá fáza zamilovanosti, alebo keď sa vám niečo skvelé podarí. Úplná eufória - zrazu som sa tak cítila a uvedomila si - preboha, aký je život skvelý, mňa v podstate vôbec nič netrápi.

Terapia bola len začiatkom. Čo nasledovalo ? Ako ste pokračovali vo svojom osobnom raste? Kam to viedlo ďalej?

Keďže som sa takto parádne cítila a už som sa nechcela cítiť nikdy v živote tak ako predtým, začala som sa zaujímať o osobnostný rast, o osobný rozvoj, o meditácie, o silu myšlienok, proste takéto veci.

A zrejme to bol ten posledný impulz k vašej knihe.

Po troch mesiacoch meditovania prišiel nápad - napíšem knihu! Povedala som to mužovi, že to spíšem, všetko o mojom detstve a hlavne, že tam bude tá premena, že to nebude len o tom, aké som mala hrozné detstvo, veľa ľudí má zlé detstvo, veľa ľudí vyrastá v zlých podmienkach, ale hlavne som chcela zachytiť tú premen. Zrazu som si uvedomila, že nemôžem byť ticho. Nemôžem byť ticho a nikomu o tom nepovedať. Lebo to, že som sa dokázala premeniť ja, ktorá som bola naozaj v úzkostiach, v strese, nevyrovnaná osoba, ktorá nedokázala oddychovať - môže to pomôcť aj iným. Minulosť ma nedefinuje, ako budem žiť ďalej. Je to moje rozhodnutie, ako chcem žiť. Je potrebné skúsiť zmeniť pohľad na seba, skúsim sa s minulosťou vyrovnať a zmieriť. A to sa mi meditačnými technikami podľa mňa úplne podarilo, odpustila som rodičom, odpustila som im všetko, a to som si myslela, že budem celý život na nich nahnevaná. Tak sa mi to podarilo odpustiť im a to je pre mňa najväčší úspech a práve preto po tých troch mesiacoch prišla tá myšlienka, že to jednoducho musímnapísať, musím napísať tú knihu a musím to povedať celému svetu!

Ako ste nazvali svoju knihu a čo v nej nájdeme? 

Kniha volá sa Kým som sa našla. Je rozdelená do troch celkov. Každá časť je v niečom špecifická. Prvá časť je od mojho narodenia až po 18. narodeniny. Pripúšťam, že je to trochu smutné čítanie. Potom nasleduje časť od 18. do 33. roku. Tam sú popísané moje vzťahy, narodila sa mi dcéra, druhý vzťah, ako som mala pred svadbou, svadbu som zrušila - no takéto divoké veci sú tam popísané. Treba si prečítať. :) 

Keď sa teraz pozrieme na váš život a na knihu ako celok, aký odkaz a posolstvo ponúka váš príbeh čitateľom?

Posledná kapitola je vlastne o tom, ako som sa z toho dostala, moje rady… Takže o tomto celom je moja kniha. Naozaj by som bola šťastná, ak bysa dostala do rúk čo najviac ľuďom, pretože v tomto svete, ktorý je všade samé „negatívum”, keď si zapnete telku, interenet, viete asi o čom hovorím. Ale ja to už vôbec neriešim, nesledujem veľmi telku, správy, a aj keď na mňa vyskočí nejaký článok na internete, tak sa to snažím odfiltrovať. Keďže nie všetci to tak robia, chcem presne tou knihou dať všetkým ľuďom s takýmito problémami nádej a silu, aby sa nevzdali. Ten, kto má ťažký život, aby si prečítal môj príbeh a povedal si: Ona to zvládla, tak ja to proste musím dať tiež, pretože život je perfektný! A je len na nás, ako v živote pôjdeme ďalej. A možno niekto, keď si to prečíta, mám už aj také ohlasy, si povie, že sa na svoj život teraz pozerá už úplne inak. To je moje posolstvo, aby si každý človek uvedomil, že všetko začína len v nás.

Hovoríte o tom, že všetko začína v nás. Môže to fungovať u každého? Čo je podľa vás kľúčom k takejto zmene?

Je na nás, aký budeme, keď sa budeme snažiť. Ako budeme žiť je len na nás. Preto aj ja, keď mi preletí hlavou nejaká negatívna myšlienka, naučila som sa, ako tie myšlienky dať preč. Je to práca na sebe, to nie je len o jednej terapii a šup, že život bude super. Je to o neustálom vzdelávaní sa, zamyslení sa, čo chcem ja, nie čo chcú iní. O tom, že sa dá povedať NIE, bez toho, aby som mala výčitky. O tom, že naozaj seba si dávam na prvé miesto a robím to, čo chcem ja. A nie seba až na posledné miesto.

Pre každého je dôležitá spätná väzba. Čo pre vás znamená, keď vám ľudia napíšu, že im kniha pomohla?

O tom to celé je, budem veľmi šťastná, keď si moju knihu ľudia prečítajú a ozvú sa mi. Keď mi niekto napíše, že kniha, alebo aspoň len jedna veta z nej, mu pomohla. To bude pre mňa najväčší zmysel všetkého. Potom bude mať aj zmysel to, že som si to všetko musela prejsť.

Moju knihu nájdete vo všetkých dobrých kníhkupectvách na Slovensku, samozrejme aj v Literama.sk, a aj ju u mňa… sledujte ma na Instagrame @sisa_hajovska, kde nájdete môj príbeh ako e-knihu. V tlačenej verzii sú navyše fotky a na Instagrame mám potom aj motivačný e-book, ktorý si môžete stiahnuť úplne zadarmo.

Sisa, čo by ste chceli na záver odkazať svojim čitateľom?

Takže, ďakujem vám, že ste si ma vypočuli a budem veľmi šťastná, keď budem dostávať od vás spätnú väzbu, lebo to mi dáva najväčšiu nádej a najväčší zmysel k tomu, čo teraz robím. Keď mi príde akákoľvek recenzia, budem veľmi šťastná a odkázať chcem každému, že aj ked sme v najväčšej tme vždy existuje na konci svetlo a je len na nás ci to svetlo chceme nájsť :)