Jana Benková: Stále cítim pretlak inšpirácie

Takže spisovateľka by sme vám nemali hovoriť...

(úsmev) Pre mňa sú spisovateľmi Božena Němcová, Victor Hugo, Dostojevskij... Všetci však vidíme ten čudný trend, že na Slovensku je spisovateľom hocikto. Hocikto sa tu nazve, prípadne dokonca aj novinár ho nazve speváčkou, herečkou, moderátorom... Mňa to udivuje, preto sa radšej do tejto preplnenej spisovateľskej ani nezaraďujem, povedzme, že som skôr novinárka, ktorá napísala aj niekoľko kníh.

Je ich však už vyše štyridsať.

Píše sa mi ľahko, píšem teda veľa. Milujem ten pocit tvorby príbehu, vymýšľania postáv, o ktorých osude môžem rozhodnúť iba ja...

Ste autorkou veľkej hokejovej knihy Slovenské hviezdy v NHL, zbierok rozhovorov so slávnymi ľuďmi, v posledných rokoch píšete najmä romány.

Prvé dva som napísala ešte pred rokom 2000 ako alternatívu k preplnenému trhu s českými románikmi pre ženy ako harlekýnky či rôzne zošitové romány... Nič podobné pôvodné a aktuálne tu vtedy nebolo, skúsila som a romány mali úspech. Bavilo ma však skúšať aj iné žánre a k tvorbe románov som sa potom vrátila asi po siedmich rokoch.

Vaša najnovšia kniha Slabosť ako výhoda má tak, ako to zvyknete vo svojich románoch robiť, aj druhú líniu, tentoraz poukazujete na lesk a biedu slovenského športu a nejasných pravidiel v ňom.

Áno, je to tak. Hoci tu ide o fiktívny príbeh krasokorčuliarky, hovorila som o tejto téme a konzultovala som ju s viacerými špičkovými športovcami z rôznych oblastí, ktorí kariéru skončili, a zaujímali ma aj ich plány do budúcnosti. Niektorí v tom mali jasno, iní nie. V tomto románe nechýba sonda do duše slávnej športovkyne, ale ani láska, nádej, možno štipka sklamania, ale aj odhodlania. Knihu som situovala do športového prostredia aj preto, aby som do tejto oblasti vtiahla čo najviac ľudí, ktorí možno šport tak veľmi nesledujú, čo je škoda – nájdete v ňom podstatne úspešnejšie, inšpiratívnejšie, a zaujímavejšie osobnosti ako napríklad v oblasti, kde sa pohybujú čudné figúrky a ktorej sa tu u nás hovorí šoubiznis. Noviny a časopisy u nás zapĺňajú v najvyššej miere pseudoosobnosti, ľahké devy, prázdne postavičky, ktoré sa prezentujú holým zadkom, lebo inak nemajú inú agendu, a inteligentný človek sa nestačí čudovať. (smiech)

V knihe ste však poukázali aj na neefektívne financovanie športu.

Áno. Na Slovensku totiž celé roky úspešne živíme aj kvázi športovcov, ktorí sa na súťažiach v zahraničí dokážu uplatniť v peknej druhej päťdesiatke zo stovky pretekárov, prípadne sú ustavične na chvoste poradia. Získavajú zas a zas „pekné 129-te“ miesto a podobne, no nič sa nedeje, štát ich naďalej platí! A okrem nich podobne štedro a bezdôvodne živíme v mnohých športoch aj desiatky funkcionárov, ktorí sa tam celé roky premotajú, nečinne presedia bez akéhokoľvek prínosu a významu. Politickí predstavitelia tieto problémy roky neriešia a potom nie je dosť financií na podporu napríklad šikovných juniorov, do ktorých by sme mali investovať masívne a absolútne prioritne, ale nepodporujeme a nedostatočne propagujeme ani tých športovcov, ktorí sú celosvetovo známi a veľmi úspešní.

Román Slabosť ako výhoda je však napriek tomuto podtextu predovšetkým príbeh mladej ženy.

Je to napriek tej športovej línii a poukázaniu na reálne problémy opäť príjemné, ľahké čítanie na relax. Hlavnej postave Kataríne vybrali rodičia meno po krasokorčuliarskej legende Katarine Wittovej a veštili správne: v Katke drieme kus športového talentu. Zamiluje sa do korčúľ a stane sa ľadovou hviezdou. Po niekoľkých neúspechoch a šokujúcom útoku šialenca, ktorý ju zraní, sa však vo svojich dvadsiatich piatich rokoch rozhodne zavesiť korčule na klinec. Odvážne vykročí z hviezdnej bubliny, v ktorej dovtedy žila, vyrovnáva sa s realitou a hľadá nový zmysel života... Spozná Lukáša, zaľúbi sa, ale strach z ľudí Katku od neho viac vzďaľuje ako ich vzájomne zbližuje. Pritom majú veľa spoločného – Lukáš je bývalý športovec, tiež prežil všeličo a dokázal by ju pochopiť. Katarína sa snaží prekonať obavy a vyjsť z pohodlia samoty, postupne dokonca nájde silu otvoriť mu celé svoje srdce. Kým Lukáš neurobí čosi nečakané... Keďže tento román vyšiel ešte v čase zatvorených obchodov, dlho sa predával iba online. V kamenných obchodoch sa rozbieha až v tomto období, ale mám naň výborné ohlasy.

Ste známa tým, že na obálkach svojich románov ponúkate aj tvorbu špičkových slovenských fotografov.

Pretože ich máme naozaj vynikajúcich a na obálke knihy ich diela ľudia môžu vidieť a obdivovať trochu dlhšie ako v časopisoch, ktorý sa o týždeň či mesiac stratí z pozornosti človeka. Snímka na obálke tohto románu je od výborného fotografa Patrika Minára, ktorý na krásnej modelke Scarlet Vraník nafotil nádhernú umeleckú prácu pani Adelky Ivaničovej z prešovského kvetinárstva AdeMa.

Ste produktívna autorka, v lete vám vyjde ďalšia kniha. Prezradíte, o čom bude?

Prezradím to vám ako prvým... Kniha sa volá Zradkyňa, vyjde buď v lete alebo možno začiatkom jesene – podľa vývoja pandemickej situácie. Je to román o takom čudnom svete, v ktorom sú čisté vzťahy nemoderné, priateľstvo a úprimná láska priam hanbou a zlyhaním, a čestnosť či profesionalita v biznise iba dávno zabudnutými archaizmami. Nepripomína vám to náhodou čosi, čo poznáte? (úsmev) Hlavná postava, realitná maklérka Lesana odchádza od kamarátky Lary do konkurenčnej firmy, k excentrickej Diane, ktorá suverénne ovláda trh s nehnuteľnosťami a s ľahkosťou manipuluje s ľuďmi. Spočiatku ohúrená Lesana sa od nej učí zákonitostiam tvrdého biznisu a postupne im podlieha. Vo svojej práci aj v láske. Je však presvedčená, že peniaze jej vyriešia všetko – šarmantného Šimona i predstavu sladkej budúcnosti s tučným bankovým kontom. No život nie je jednoduchý ani priamočiary. Zrada býva neočakávaná a o to zákernejšia. Zvlášť, ak sa valí zo všetkých strán. Osud si však pamätá a zradu neodpúšťa... Toľko z obsahu novej knižky. Ale produktívnou autorkou by som nemohla byť, ak by moje knihy ľudia prestali čítať alebo by som nemala takú veľkú oporu a také šťastie na veľmi dynamického, flexibilného a seriózneho profesionála, akého mám v nakladateľstve Naše vojsko a jeho šéfovi, pánovi dr. Drtinovi. Nesmierne si to vážim, ide o absolútne pohodovú, bezstresovú a krásnu spoluprácu.

Vždy viete, o čom bude ten nasledujúci román?

Cítim pretlak inšpirácie... (smiech) Mám hotové koncepty ďalších šiestich kníh, vždy iba vyberiem, do ktorej sa práve pustím. Takže viem, čo odo mňa budete čítať napríklad na budúci rok.

Vám sa nesmierne darí aj v Českej republike, patríte medzi prvé autorky, ktoré tam vstúpili na trh a ktorým tam vychádza jedna kniha za druhou, aktuálne o dva týždne český preklad románu Volavka. Ani neviem, či tam niekto má už viac ako 15 prekladov ako vy, pritom ste na český trh viacerým autorom pomohli aj vy sama. Nebojíte sa konkurencie?

Dobrých autorov rada odporučím, nikdy som s tým problém nemala, som prajný človek a obdivujem šikovných ľudí. Žiadnej konkurencie sa nebojím, neuvažujem týmto smerom. Ja vďačím za svoj český úspech predovšetkým vydavateľom, ktorí mi veria, či verili na začiatku. Prvým bolo nakladateľstvo Brána, ktoré dnes už neexistuje, no s niekoľkými ľuďmi odtiaľ som dodnes v kontakte. Tí to so mnou skúsili a predstavili ma českému čitateľovi. Môj celkom prvý český román uviedla do predaja v pražskom paláci kníh spevácka bohyňa Helena Vondráčková s manželom Martinom Michalom, aj to bola pre mňa veľká motivácia a obrovská pocta. Aktuálne sa o moje české knihy stará brnianske nakladateľstvo MOBA a pražské Naše vojsko. Úspech v Českej republike je pre mňa zásadná vec a srdcová záležitosť, vďaka ockovi mám totiž aj české korene a som tam doma.

Foto: archív J. B.