Amy a Isabelle

Príbeh má zaujímavú pointu. Vzťah matky a dcéry, ktorý ale vôbec nie je ukážkový. Matka sa snaží ochrániť dcéru, aby neopakovala jej chyby, ktoré jej spôsobila jej matka. Ale dosiahne presný opak. História sa opakuje.

Na začiatok ale musím povedať, že kniha sa asi nebude páčiť všetkým, čo majú radi tento žáner.

Je napísaná pomerne ťažkým spôsobom s veľa opismi a najmä začiatok môže odradiť. Ale vydržte! Naozaj sa oplatí. Je to opäť niečo iné. Nie je to také priehľadné, ani rozprávkový happy end, miestami je to tvrdé, ale neuveriteľne, až hmatateľne skutočné. Vydavateľstvo Inaque mám rada práve preto, že si nehľadá ľahké príbehy.

Do malého mestečka sa prisťahuje Isabelle s dcérou Amy, chce tu začať nový život a nájsť si aj muža. Zamestná sa ako sekretárka šéfa v miestnej fabrike a tajne sníva o tom, že si ju všimne a možno by z toho mohol byť aj vzťah (aj keď je ženatý). Medzitým ale žije osamotený, uzavretý život, s nikým sa nestýka, nemá kamarátky. Stará sa len o svoju dcéru Amy. Obe sú veľmi rozdielne. Isabelle je šedá, nevýrazná myška, z Amy sa stáva vyslovená krásavica a vďaka svojej kučeravej hrive je neprehliadnuteľná. Ale spôsob života matky nechal na nej stopy – je veľmi utiahnutá. Keď príde do puberty, matka ju stále kontroluje, hádajú sa. To prerastie medzi nimi do nevraživého vzťahu, Amy nenávidí matku a Isabelle tiež občas myslí na dcéru so zlosťou. Od mala k nej nemala materský vzťah. Raz v horúcom lete, cez prázdniny, nájde Isabelle dcére brigádu v kancelárii, kde robí. V toto leto sa životy oboch zmenia absolútne od základu. Stanú sa veci, ktoré obom udelia naozaj tvrdé životné lekcie. Je to o to horšie, že mestečko je malé a klebety sa rýchlo šíria. Obe postavy sú opísané famózne. Zatrpknutosť matky voči životu a naivita jej dcéry, ktorá si myslí, že pozná život. Pnutie medzi nimi je z knihy skoro až fyzicky cítiť. Možno veľa z nás, ktoré máme dcéry, nájdeme tu aj to svoje trápenie, ktoré sme prežili, alebo niektoré prežívajú, so svojou pubertálnou dcérou. A možno sa niekedy nájdeme aj v Isabelle.

Veľmi vysoko však oceňujem aj ostatné postavy v knihe. Dotti Brownová (ktorú opustil muž pre mladšiu, keď podstúpila hysterektómiu), Tučná Bev (ktorá ma stále ťažkosti s trávením, ale je neuveriteľne priama a dobrosrdečná), Barbara Rawleyová (ktorá má namiesto prsníka jazvu, zistili jej rakovinu), Peg Dunlapová (ktorá má tajného milenca), veľmi pekná je aj postava Stacy, kamarátky Amy. Ale aj tie drobné postavy sú opísané s citom pre detail a ich správanie a činy ich vykresľujú dokonale. Sú to postavy celkom obyčajných ľudí, ktorých sú po svete milióny. Bojujú o denné prežitie, majú svoje bolesti a tajomstvá, svojich milencov a partnerov, deti, choroby, obavy a strach, čo bude. Príbeh nie je z nablýskaného prostredia dokonalých, krásnych ľudí. Sú to príbehy najmä žien, ktoré sú blízke väčšine z nás. Ukazujú, že všetci máme nejaké trápenie a to, ako nás vidia tí, ktorí nás dôverne nepoznajú, nemusí byť aj skutočnosťou. Ukazujú aj na silu priateľstva a ak sme sami, tak priateľov naozaj potrebujeme. Že je dobre podať pomocnú ruku, keď ju niekto potrebuje. Nevieme, kedy ju budeme potrebovať aj my.

Koniec príbehu je o strate, ale aj o nádeji a pochopení a hlavné postavy aj niečo našli. Priateľstvo, pochopenie, rodinu a hlavne samých seba.

Veľmi, veľmi dobré. Na tejto knihe sa mi páčilo všetko.

Copyright © 2020 Božena Hideghétiová