Nespútaný chaos

Prečo človek opúšťa miesta, kde sa mu zle žije pre konanie iných ľudí, keď si na nové miesta so sebou berie tie isté vlastnosti, ktoré spôsobovali zlo? To je otázka tejto knihy. 

Druhá je, ako takéhoto človeka odhaliť skôr, ako narobí zle? 

Aj keď Nespútaný chaos je pomerne obsiahla fantasy trilógia, ja som tom našla podobnosť s konaním v našom reálnom svete – inakosť sa nenosí, treba ju potlačiť mocou a silou za každú cenu a ten kto je pri moci, nerobí pre dobro všetkých, ale realizuje si svoje vlastné ambície, bez ohľadu na dôsledky na ostatných. Ale je to aj príbeh o priateľstve a hľadaní.

[pozor, recenzia môže obsahovať spoilery - dôležité zápletky a momenty deja]

Kniha prvá - Počúvaj nôž

Prvá časť približuje život hŕstky ľudí, ktorí v nádeji v lepší život opustili Zem, aby kolonizovali planétu, ktorá bola vhodná pre život. Lenže jedno sú plány a druhé je skutočnosť. Nečakali, že planéta bude osídlená a domorodcov si podrobili a zotročili – dokonca ich mali za zvieratá, aj keď to boli inteligentné bytosti, ktoré žili ako jeden celok, ale zaujímavo prepletení s prírodou. Opis ich spôsobu života sa autorovi naozaj podaril. 

Druhá vec, ktorá ľudí nemilo prekvapila bol fakt, že všetci muži získali „šum“ – nazývali tak stav, že bolo počuť na čo myslia bez toho, aby rozprávali. Šum bol ale podstatou dorozumievania pôvodných obyvateľov – tlkotov. Muži ho však nevedeli ovládať a tak sa v osadách neustále ozýval „REV“, keď sa ich myšlienky prekrikovali. 

Po vojne s pôvodnými obyvateľmi sa ľudia rozdelili na dva tábory, ktoré oddeľovala hlboká roklina. Kým jedni žili v pomerne kľudnej harmónii, v druhej skupine – osade Prentissovo - vládol pevnou rukou starosta Prentiss. Jedna z hlavných postáv, ktorá bola krutá a manipulatívna. 

Tu sa začína príbeh ďalšej hlavnej postavy – Todda, ktorého vychovávajú dvaja muži. Starosta dal ženy pozabíjať – boli iné, on nepočul ich “šum“.

Bol to však tyran aj voči ostatným mužom a naučil sa ich manipulovať. Todd bol v Prentissove najmladší a všetci čakali na dobu, kedy ho príjmu za dospelého – lebo vtedy sa malo niečo stať, niečo veľké. Todd sa však prijatia medzi dospelých nedočkal – musel utiecť aj s Violou – dievčaťom, ktorej prieskumná loď havarovala a prežila iba ona. K planéte sa totiž blížili ďalšie vesmírne lode s novými ľuďmi. Obaja utekali do osady Kolíska, ktorá bola za roklinou a kde im mali pomôcť.

Kniha druhá - Nájdi odpoveď

Druhá kniha je o tom, že Kolíska im nič z bezpečia nedala. Starosta Prentiss aj so všetkými muži začal vojnové ťaženie, aby našiel Todda, na ktorom mu veľmi záležalo. V Kolíske vládli ženy a život tu bol aspoň v rámci možnosti slobodný. Do chvíle, dokiaľ vládu neprevzal starosta Prentiss, ktorý sa vyhlásil za prezidenta planéty. Začal vládnuť po svojom, tvrdo, mučil a zabíjal ľudí, aj tlkotov. Opäť oddelil ženy a pôvodných obyvateľ držal ako otrokov a dokonca ich začal aj značkovať – na ruku im pripínal železný náramok s číslom. Neskôr tieto obrúčky dal aj ženám, ale napustil ich jedom, ktorý ich pomaly zabíjal. Todda manipulatívne získal na svoju stranu. Na to sa ale skupina mužov a žien vzoprela a založila odbojovú skupinu – Odpoveď, ktorá začala v meste ovládanom starostom klásť bomby. Ale aj domorodí obyvatelia začali mať toho dosť.

Tretia kniha - Prebuď monštrum

Je to vlastne len opis vojny, ktorú spisovateľ nazval monštrom, ktoré zobudili. Lenže to bola vojna hnusná, zákerná. Prentiss bol tyran, ale vodkyňa Odboja zas bola čosi ako teroristka – pre svoje ciele tiež neváhala zabíjať aj nevinných. Aj Viola odpálila jednu zo striel, ktorá zabila mnohých, tiež len z osobných dôvodov – chcela ochrániť Todda. Do toho domorodci a na planéte pristála ďalšia prieskumná loď s ľuďmi, ktorá sa zapojila do vojny. Zomierali tlkoti, ľudia aj zvieratá. Taktizovalo sa a klamalo, len aby sa dosiahlo víťazstvo, v tomto bol najlepší Prentiss – naučil sa totiž svojim „šumom“ ovládať ľudí. Bol to nebezpečný, krutý psychopat, ktorému nezáležalo na nikom. Keď už bolo veľa mŕtvych na všetkých stranách, začali sa dohadovať na uzavretí mieru. Lenže to by museli chcieť všetky strany. A tak dokiaľ jedni dohadovali prímerie, druhí taktizovali a pripravovali útoky. Až kým nenastal ten záverečný zlom, ktorý rozhodol o tom, či ľudia vyhladia ľudí aj domorodcov, alebo či domorodci vyhladia ľudí, alebo konečne všetci uvidia nezmyselnosť vojny.

Príbeh sa čítal veľmi dobre, i keď prvú knihu som na začiatku viackrát odložila pre jej spôsob napísania, ako sa autor snažil čitateľovi sprostredkovať „šum“ – podarilo sa mu to, pôsobilo to na mňa rušivo. Tretia kniha sa mi páčila najmenej, zdala sa mi zbytočne roztiahnutá. Ale obľúbila som si dve mužské postavy, ktoré neboli hlavné – Bradley a Wilf. Dve hlavné postavy – Viola a Todd – boli celkom dobre opísané, ale možno ich spôsob konania a myslenia skorej osloví mladých. Čo sa autorovi podarilo, to bola postava starosta Prentissa. Zaujímavo bola opísaná aj komunikácia a život domorodých tlkotov. Chýbalo mi trošku opisu planéty, ktorú chceli ľudia kolonizovať. Ale celkovo veľmi dobre napísané a nejde len o fantasy príbeh, pre mňa nesie aj posolstvo, že človek je jednoducho nepoučiteľný a vojna nemá víťaza.

Veľmi pekne to povedal v tretej knihe práve Bradley: „Na mieste plnom všetkých tých krás a potencionálu, len opakujeme tú istú chybu. To tak strašne nenávidíme raj, že sa vždy musíme postarať o to, aby sme to premenili na smetisko?“

Odporúčam prečítať, všetkým.  

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová