James Cormac: Vynáranie

James Cormac: Vynáranie (ARTFORUM 2014)

Druhým dôstojníkom je poručík Morgan, hlavný hrdina deja. Plachetnicu poškodí ľad a tak sa musia zastaviť na ostrove Disko. Guvernér ostrova má sestru Kitty, s ktorou sa zblíži Morgan, ktorý to považuje za celkom dobré krátenie času. Aké je jeho prekvapenie aj celej posádky lode, keď po vyplávaní na more im člen posádky McDonald oznámi, že na lodi je žena, ktorá čaká dieťa s Morganom.

Je to Kitty. Posádka to prijme vcelku dobre, až na Morgana, pre ktorého je to nočná mora. Stále verí, že to nie je pravda a už rozmýšľa nad tým, kde najbližšie ju bude môcť z lode vysadiť a poslať späť. Lodný lekár a jeho priateľ DeHaven ho utvrdí, že Kitty je naozaj tehotná. Morgan si nevie sám seba predstaviť ako otca, skúma svoje pocity, spomína si na svoj vzťah s vlastným otcom, vracia sa do detstva. Občas sa nazdával, že celý svoj život na seba privoláva hanbu. Preto prijal aj túto plavbu na sever. Akoby sa chcel trestať za zlyhania, za iné chyby, skúšal sám seba, koľko toho vydrží.

Aj na tejto výprave je neuveriteľne tvrdohlavý a za každú cenu chcel ísť stále severnejšie, vyššie ako ktokoľvek. A za ten čas si loď razí cestu stále na sever v ústrety začínajúcej zime a pribúdajúcim ľadovcom. More zamŕza a posádka si musí cestu cez ľad raziť za pomoci lán, ktoré navŕtajú do ľadu pred loďou a tie potom na lodi navíjajú na rumpál a tak po centimetroch rozbíjajú ľad. Je to tvrdá a namáhavá robota, výsledok mizivý. Teploty klesajú, okolie je bezútešné. Rozhodnú sa prezimovať pri Beecheyho ostrove. Priplávajú tam a zostanú kotviť v prieplave, ďalej od ostatných lodí.

McDonald dostáva príkaz naložil Kitty na čln a odviezť ju na ostrov, kde sa má ďalšou loďou vrátiť na ostrov Disko. Niektorí chlapi sa tiež chcú vrátiť, život na lodi je krutý. Morgan im však všetkým prejde cez rozum a v noci prereže kotviace lano. Búrka, ktorá sa rozpúta, ich zaženie na otvorené more a návrat už nie je možný. Zima ich zovrie vo svojich krutých pazúroch a vietor si s nimi robí čo chce.

McDonald nesplní rozkaz a Kitty je stále na palube. Medzitým ich stále ženie na sever, ich loď zovrie ľad a oni nemajú žiadnu šancu zmeniť jej smer. Môžu len zaznamenať, kde ich vietor a prúdy vlečú spolu s kryhou. Tlak ľadu na loď narastá, ta vydáva zúfalé zvuky.

Čo ďalej? Morgan sa prihlási ako vedúci výpravy, ktorá má za úlohu dôjsť po ľade k najbližšiemu pobrežiu a zistiť, či pri ďalšom ostrove nekotvia lode, ktoré by im pomohli. Výprava je fiaskom. Nenájdu žiadne stopy, ale zažijú neuveriteľné útrapy, hlad, drinu, choroby. Morgan sa nakoniec rozhodne vrátiť sa. Ako sám vraví, na rezignáciu potrebuje veľký kus odvahy. Dostanú sa späť k lodi, na ktorej prežívajú zimu aj polárnu noc.

Kapitán Myer zomiera, zomierajú aj iní členovia posádky. Rozmáhajú sa choroby z nedostatku zdravého jedla, zjedia svojich ťažných psov, zabíjajú medvede, ktoré sa k nim priblížia aj alky, ktoré sa občas v kŕdľoch zjavia pri lodi. A loď je stále uviaznutá v ľade. Už natrvalo. Dostali sa tak ďaleko na sever, že návrat nie je možný.

Kitty medzitým porodí chlapca, ktorého zbožňuje celá posádky. Morgan začína pociťovať otcovské city a stále viac myslí na budúcnosť, že musí niečo spraviť, aby zachránil svojho syna. A tak sa opäť postaví na čelo výpravy, ktorá má ísť pešo hľadať pomoc. A opäť neuveriteľné útrapy, hlad, kruté mrazy, drina, snežná slepota. Pretĺkajú sa bezútešnou krajinou aby zistili, že na konci dňa sú bližšie k lodi, ktorú opustili. Idú totiž po ľadovej kryhe, ktorú vietor ženie na sever...

Morgan stále myslí na syna až nakoniec rozhodne, že sa vráti na loď, aby bol pri ňom a ochraňoval ho. Dá však členom výpravy na výber, vrátiť sa alebo pokračovať. Výprava sa rozdelí. Jedni sa vracajú a druhí pokračujú v ceste za záchranou.

Je škoda, že kniha končí takto, otvorene. Zaujímavý námet, kruto pravdivo popísané útrapy, ktoré ľudia prežívajú. Nádej aj beznádej. Veľmi pekná je rozporuplná postava poručíka Morgana, občas ho chápete, občas zatracujete. Ale aj postavy lekára DeHaven, či skoro stále opitého kuchára Cabota. Pocit, keď sa ľudia „plaholčili“ v tak krutých podmienkach len silou svojej vôle, bez súčasných technických vymožeností sa vám vryje do mysle. Kniha je vlastne oslavou ľudskej vôle, ktorá okrem smrti nepozná iné hranice. Ale je to aj opis toho, ako človeka zmení zodpovednosť za svoje dieťa, ako sa zmenia hodnoty. Nevyhovoval mi spôsob, akým je kniha napísaná. Nemá priamu reč pri dialógoch. Niekedy som sa strácala v textoch a musela som sa vracať. Bol to pre mňa rušivý element a akoby "brzda" deja. Kto sa nebojí dosť krutého deja v studených podmienkach v bezútešnej krajine, kniha je výborná. Ďalšie veľké plus – vychádza zo skutočných zážitkov polárnych výprav z 19. storočia.

A ešte mi nedá nenapísať - po celý čas čo som knihu čítala som stále mala na pamäti to, že tí ľudia to robili za minimálnych technických vymožeností - žiadne termoprádlo, špeciálna obuv, odevy zo špeciálnych tkanín, ultraľahké spacáky do teplôt hlboko pod bodom mrazu, žiadne navigačné, GPS-ky, satelitné telefóny, podpora zo vzduchu, energetické tyčinky... Nič, len to ich obrovské odhodlanie a niekedy už len zotrvačnosť, alebo pud sebazáchovy.

2015 (c) Božena Hideghétiová