Autor
/ 1 titul
(* 12. júl 1876, Lukovištia – † 3. marec 1958, Bratislava) vlastným menom Ján Botto, iné pseudonymy Bohdana J. Potokinová, Janko Cigáň; bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ, predstaviteľ moderny.
Jeho prvé básne vznikali ešte počas gymnaziálnych štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku 1896, kedy mu v časopise Slovenské pohľady vyšla báseň Pieseň nášho ľudu. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si zvolil sám. Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu vymyslel Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján poruštili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom - Kraskovo). Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov ani u čitateľov, no napriek tomu sa nenechal znechutiť. Väčšina jeho rukopisných prvotín vyšla knižne až v roku 1954 v jeho Diele. Vo svojich dielach sa Ivan Krasko venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa i rozorvanosťou ohľadne náboženskej orientácie - zápasu viery so skepsou. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súdobí českí autori, no taktiež francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe.
Dielo Ivana Kraska patrí k základným hodnotám slovenskej poézie