Alfred Joseph Hitchcock sa narodil 13. augusta 1899 v Londýne a zomrel 29. apríla 1980 v Los Angeles. Hoci je primárne známy ako jeden z najvplyvnejších filmových režisérov všetkých čias, jeho prínos pre literatúru a storytelling je nemenej významný.
Hitchcock vyrastal v katolíckej rodine a navštevoval jezuitskú školu St. Ignatius College. Jeho detstvo bolo poznačené prísnou disciplínou a nezvyčajným trestom, keď ho otec raz poslal na policajnú stanicu, aby ho na krátky čas zavreli do cely – zážitok, ktorý údajne formoval jeho celoživotný strach z autorít a väzenia.
Svoju kariéru začal v roku 1919 ako tvorca titulkov pre nemé filmy v spoločnosti Famous Players-Lasky. Jeho režisérsky debut prišiel v roku 1925 s filmom "The Pleasure Garden". Prelomovým dielom sa však stal "The Lodger" (1927), ktorý už obsahoval mnohé prvky "hitchcockovského" štýlu.
Z literárneho hľadiska je fascinujúce, že Hitchcock adaptoval diela významných autorov ako Joseph Conrad, Daphne du Maurier, Patricia Highsmith či Robert Bloch. Jeho film "Rebecca" (1940) podľa rovnomenného románu du Maurierovej získal Oscara za najlepší film. Inšpiroval sa tiež dielami Edgara Allana Poea a Cornella Woolricha.
Pozoruhodná bola jeho spolupráca s autormi, ktorých najímal na scenáristické úpravy literárnych predlôh. Spolupracoval napríklad s Raymondom Chandlerom na filme "Strangers on a Train" a s Johnom Steinbeckom na "Lifeboat". Táto jeho práca s literárnymi gigantmi svedčí o jeho rešpekte k písanému slovu.
Od roku 1956 Hitchcock vytvoril aj vlastnú televíznu sériu "Alfred Hitchcock Presents", kde osobne uvádzal každú epizódu svojím charakteristickým suchým humorom. Táto séria neskôr viedla k vzniku literárnej edície "Alfred Hitchcock's Mystery Magazine", ktorá vychádza dodnes a objavilo sa v nej množstvo kvalitných poviedok.
V roku 1967 vydal zbierku poviedok "Alfred Hitchcock Presents: Stories That Scared Even Me", ktorá obsahovala hororové príbehy od rôznych autorov. Nasledovali ďalšie antológie ako "Alfred Hitchcock's Haunted Houseful" a "Alfred Hitchcock's Spellbinders in Suspense".
Zaujímavosťou je, že Hitchcock mal obrovskú osobnú knižnicu a bol vášnivým čitateľom. Jeho filmy často obsahovali vizuálne odkazy na knihy a literatúru. Napríklad v "Rope" je prítomná kniha od Friedricha Nietzscheho, ktorá naznačuje filozofické pozadie vraždy vo filme.
Hitchcockova posadnutosť blondínkami a jeho vzťahy s herečkami ako Grace Kelly a Tippi Hedren sa stali námetom mnohých biografických kníh a literárnych analýz. Jeho komplikovaný vzťah k ženám je neustálym predmetom akademického skúmania.
Hitchcockove inovácie v naratívnych technikách, predovšetkým používanie subjektívnej kamery a tzv. "MacGuffin" (zápletková pomôcka, ktorá poháňa dej, ale sama o sebe nie je dôležitá), mali významný vplyv nielen na film, ale aj na moderný spôsob rozprávania príbehov v literatúre.
Hoci Hitchcock sám nebol spisovateľom v tradičnom zmysle slova, jeho prínos k vývoju thrilleru a hororu ako žánrov je nespochybniteľný, a mnohí súčasní autori vrátane Stephena Kinga priznávajú jeho vplyv na svoju tvorbu.
*1.8.1899
+29.4.1980
Vyhľadávanie
