George Bernard Shaw pochádzal z chudobnej írskej protestantskej rodiny. Jeho otec po obchodných neúspechoch prepadol alkoholu a mladý Shaw sa tak musel pretĺkať životom sám, už od pätnástich rokov sa musel sám živiť. Jeho matka roku 1873 manžela opustila a odleja do Londýna, kde vyučovala spev. O tri roky neskôr za ňou Shaw prišiel. Písal v tom čase články o hudbe do časopisu The Hornet (Sršeň) a vzdelával sa ako samouk v knižnici Britského múzea. Propagoval nórskeho dramatika Henrika Ibsena a od roku 1879 navštevoval aj akcie rôznych filozofických a politikových spoločností.
Prednášky amerického ekonóma Henryho George ho priviedli k reformnému socializmu a roku 1884 založil spoločne s S.J. Webbem tzv. Fabiánsku spoločnosť (Fabian Society), ktorej členovia propagovali socializmus, ale odmietali násilie, najmä Marxove myšlienky o nastolení socializmu revolučným bojom, a pripravovali porážku kapitalizmu pomocou postupných reforiem a parlamentnou cestou.
V tejto dobe sa George Bernard Shaw presadil ako výtvarný, hudobný a neskôr aj literárny a divadelný kritik, písal pre londýnsky časopis The World (Svet) a írsky The Star (Hviezda), divadelné kritiky potom písal pre Saturday Revue (Sobotné revue). Roku 1898 sa Shaw oženil, ale deti nikdy nemal.
Shaw sa tiež neúspešne pokúšal o vstup do politiky, jeho socialistické prejavy pred voľbami roku 1904 odradili väčšinu voličov. Postupne navštívil Sovietsky zväz (1931), Južnú Afriku (1932) a USA (1933), kde však zožal veľký neúspech, pretože prednášal o znárodnení amerického priemyslu.
Prvé romány G.B. Shawa z rokov 1879-1883 neboli príliš úspešné, tieto pomerne nezrelé diela sa však vyznačujú odvážnou útočnosťou a satirickými šľahami. Ich hrdinom býva často mladý výtržník, ktorý pohoršuje meštákov nesentimentálnou vecnosťou aj absolútnou neúctou k spoločenským konvenciám a posvätným hodnotám.
Pravé literárne uplatnenie našiel Shaw až v dramatickej tvorbe, v ktorej uplatnil svoj jasný, kritický a ironický intelekt. Stal sa zakladateľom modernej anglickej drámy a najvýznamnejším anglickým dramatikom po Williamovi Shakespearovi William Shakespeare
[23.4.1564-23.4.1616] Debutoval roku 1892 hrou Domy pána Sartória, po ktorej nasledoval rad vtipných, väčšinou satiricky priostrených drám s námetmi dobovými (Živnosť pani Warrenovej, Candida), historickými (Pekelník, Caesar a Kleopatra, Svätá Jána) či s úsmevným až sardonickým pohľadom emancipácia a na viktoriánske predstavy spoločenských tried (Pygmalion).
Svoje hry Shaw tvoril podľa svojej koncepcie tzv. sociálne diskusnej komédie a priviedol na scénu dramatickú debatu, osvetľujúcu ústrednú myšlienku hry zo všetkých strán v náhlych a prekvapivých zvratoch. Novinkou boli aj jeho dôkladné predslovy k tlačeným vydaniam jeho hier, čo sú vlastne eseje o ich hlavných myšlienkach a obsahujú ostrú kritiku viktoriánskej morálky a zbedačovania človeka. Celým svojím dielom Shaw smeroval ku kritickému hodnoteniu spoločnosti, ktorú vidí pod zorným uhlom pálčivých sociálnych otázok a svojho pokrokového zamerania.
Roku 1925 dostal George Bernard Shaw Nobelovu cenu za literatúru. Po smrti svojej manželky (1943) začal Shaw postupne strácať záujem o vlastný život, znižoval pracovné tempo a nakoniec roku 1950 zmeral vo svojej vidieckej vile v strednom Anglicku, kde žil od roku 1906.
*1856
+2.11.1950
Vyhľadávanie
