Vladislav Vančura

Autor / 34 titulov

Vančura pochádzal zo starého protestantského rodu. Dochádzal na gymnázium v Benešove u Prahy. Začal navštevovať umelecko-priemyselnú školu a pokúšal sa dostať na pražskú Akadémiu výtvarných umení. V roku 1915 nakoniec zmaturoval na gymnáziu v Prahe. Započal študovať právnickú fakultu, ale po prvom semestri prestúpil na Lekársku fakultu Karlovej univerzity, ktorú absolvoval roku 1921. V roku 1929 Vladislav Vančura so svojou lekárkou praxou skončil, aby sa mohol naplno venovať svojej literárnej tvorbe.

Vančura bol prvým predsedom umeleckého spolku Devětsil (založeného roku 1920), spolutvorcom programu avantgardnej literatúry. Podnikol niekoľko zahraničných ciest do Francúzska a Sovietskeho zväzu. Spolupracoval tiež s komunistickým hnutím, ale v roku 1929 podpísal vyhlásenie proti novému gottwaldovskému vedenia a bol z KSČ vylúčený. V 30. rokoch Vančura pôsobil v nakladateľstve Družstevní práce. Jeho významnejšie práce pochádzajú až z konca druhého desaťročia 20. storočia. Jeho drobné príspevky sa objavovali v rôznych časopisoch a novinách (Nebojsa, Rudé právo, Kmeň ai). Z celej Vančurova tvorby vyviera túžba odstrániť všetko, čo bráni rozvoju slobodnej ľudskej prirodzenosti a aktivity. Autor zápasil s konvenciami doterajšej prózy. Nápadný je jeho jazyk inšpirovaný archaizmami z biblickej češtiny, ale i z hovorovej reči. Čerpal z tradície veľkého európskeho románu i súčasných podnetov expresionizmu a dadaizmu. Za okupácie bol v odboji. V máji 1942 bol za stanného práva zatknutý a 1. júna toho istého roku popravený