Viliam Klimáček (* 14.9.1958, Trenčín) je slovenský dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec.
Vydal viacero próz i básnických zbierok (okrem iného Až po uši - 1988, Ďalekohladenie - 1991, Noha k nohe - 1996, Karamelky - 1992, Panic v podzemí - 1997), napísal rozhlasovú hru Vytetovaná žena (1995), televízny scenár Niekedy by som ťa najradšej zabila (1996), televízne poetklipy o Apollinairovi, Eliotovi, Ferlinghettim a iných svetových básnikoch. Jeho meno je spojené s bratislavským autorským divadlom GUnaGU. Naplno prepadol umeniu, keď v druhej polovici 90. rokov opustil lekárske povolanie.
Viliam Klimáček je najúspešnejší ako dramatik. Vyše dvadsať hier, ktoré od založenia "svojho" autorského divadla napísal, nesie stopy osobitného, dnes často označovaného ako "gunagovského" štýlu. Prvé scenáre i réžie v 80. rokoch sú poznačené prvkami kabaretného divadla, ľahkou iróniou až karikatúrou (Vestpoketka, Osídla mladého muža - obidve v spoluautorstve s Ivanom Mizerom), ktoré nepriamo zosmiešňovali cez všeobecnejšiu paródiu vtedajší politický systém a jeho mašinérske kolieska. Tými boli i autori inscenácií malých javiskových foriem, kam sa vtedy GUnaGU zaraďovalo. O to bola táto paródia krutejšia, absurdnejšia. Zvláštne naivistické herectvo, vonkajškovo pripomínajúce budovateľské roky, dopĺňala autorská hudba i vlastné piesne a čoraz istejšie pohybové kreácie. Ďalšie hry sú už poznamenané badateľnejším vonkajším i vnútorným kontrapunktom vnútri vety, celej repliky i obrazu. Spolu vytvárajú zvláštnu atmosféru spojenia neskutočného a zároveň skutočného sveta, v ktorom postavy konajú síce nelogicky, ale v obrátenej štruktúre istých zaužívaných pravidiel tohto sveta.
Viliam Klimáček je nositeľom ceny Nadácie Alfreda Radoka za najlepšiu pôvodnú českú a slovenskú hru 1993-1996 (raz prvé, trikrát druhé miesto). Napriek tomu, že viaceré texty vyšli knižne, iní divadelníci si ich zo spomínaného dôvodu neprenosnosti divadelnej poetiky zatiaľ len čítajú.
*14.9.1958
Vyhľadávanie
