Maša Haľamová
(* 28. augusta 1908, Blatnica - † 17. júla 1995, Bratislava)
Prvé dva roky ľudovej školy vychodila v Martine, ďalšie dva v Starej Pazove v Srbsku, kam si ju po matkinej smrti zobrala na výchovu učiteľka Oľga Textorisová. Do gymnázia chodila už na Slovensku, najskôr štyri roky v Martine, potom dva roky v Bratislave. Tu prestúpila na obchodnú školu, kde roku 1925 zmaturovala. Roku 1926 sa dostala pracovať ako úradníčka do Nového Smokovca vo Vysokých Tatrách. Vydala sa za lekára Jána Pullmana a v tomto prostredí prežila plných tridsať rokov (s výnimkou rokov 1929-1930, keď v Paríži študovala francúzštinu), až do manželovej predčasnej smrti roku 1956. Potom z Vysokých Tatier odišla. Najskôr pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Osveta v Martine a od roku 1959 ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave. Tu pôsobila až do odchodu na dôchodok roku 1973.
Do literárneho diania vstupovala už ako gymnazistka, najprv prekladmi z ruskej poézie a neskôr i vlastnou tvorbou, a to najmä v časopisoch Slovenské pohľady, Živena a Elán. Knižne debutovala ako dvadsaťročná zbierkou Dar (1928), ktorá je básnickou analýzou trvalých ľudských hodnôt a prostých faktov života. Z formálnej stránky rozvíja poetologické tradície slovenského symbolizmu. V druhej básnickej zbierke Červený mak (1932) pokračovala v poetike debutu, no tematicky rozšírila svoj básnický záujem o sociálnu problematiku a motívy prírody. Potom sa básnicky odmlčala takmer na celé štvrťstoročie. Až roku 1955 vydala rozšírenú reedíciu oboch básnických zbierok pod prostým názvom Básne . Predčasná manželova smrť hlboko zasiahla do citového života M. Haľamovej. Bolo len otázkou času, kedy sa s týmto tragickým faktom vyrovná aj básnicky. Stalo sa tak v zbierke Smrť tvoju žijem (1966), kde si zámerne vyberá motívy lásky a smútku, ale vedomá si hodnôt života vie sa s týmito tragickými pocitmi vyrovnať. Časť svojho tvorivého úsilia venovala M. Haľamová aj tvorbe pre deti.
Prekladala poéziu z ruskej, českej a lužickosrbskej literatúry.
Vyhľadávanie
