Anton Baláž (* 20. septembra 1943, Lehota pod Vtáčnikom) je slovenský spisovateľ, prozaik, autor čitateľsky úspešných románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Hijó, kone Stalinove a Tábor padlých žien (vyšiel vo viacerých domácich vydaniach i zahraničných prekladoch a v roku 1997 bol sfilmovaný), kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje a biografického románu o Jánovi Lajčiakovi Prehovor, Ezechiel.
Vyučil za sa spojára v Strednom odbornom učilišti spojov v Košiciach. Popri zamestnaní absolvoval Gymnázium v Prievidzi. Po maturite roku 1965 študoval novinárstvo na FF UK v Bratislave. Po skončení štúdia sa stal redaktorom, potom zástupcom šéfredaktora a neskôr šéfredaktorom spoločenského týždenníka Sloboda. Po novembri 1989 bol redaktorom a neskôr šéfredaktorom Slovenského denníka. V rokoch 1993-1996 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, odkiaľ prešiel v roku 1996 do Národného literárneho centra ako odborný pracovník. Od roku 1999 pracuje v Národnom centre mediálnej komunikácie
Vo svojich príbehoch sa ako jeden z mála súčasných autorov vracia k povojnovým dejinám a prináša v nich vážny, často i groteskný, dokumentárne podložený a preto historicky korektný pohľad na osudy ľudí, ktorí sa stali obeťami či rukojemníkmi nehumánneho bývalého režimu.
Vyhľadávanie
