Prozaik a dramatik Leonid Nikolajevič Andrejev (1871 - 1919) je jedným z najvýraznejších autorov ruskej literatúry začiatku dvadsiateho storočia.
Na Moskovskej univerzite vyštudoval právo, no ako advokátsky koncipient pôsobil len krátkodobo. Jeho prvá kniha poviedok vyšla v roku 1901 a okamžite bolo jasné, že na ruskej literárnej scéne sa objavil ďalší veľký spisovateľ.
Medzi jeho najznámejšie diela patria Červený smiech (1905), Moje zápisky (1908), drámy Život človeka (1907), Čierne masky (1908), Antatéma (1910), Ten, čo dostáva zauchá (1915).
V roku 1907 sa usadil vo fínskej dedinke Vammelsuu, šesťdesiat kilometrov od Petrohradu. Tu, podľa vlastného projektu postavil štrnásťmetrovú vežu, v ktorej sa konali literárne večierky. Zomrel vo Fínsku, v dedinke Neuvole. Podľa lekárskej správy príčinou smrti bol výron krvi do mozgu
Vyhľadávanie
