Ján Hollý
(* 24.03.1785 Borský Mikuláš - † 14.04.1849 Dobrá Voda)
básnik, národný buditeľ, prekladateľ, jediný významný poet píšuci bernolákovčinou
Počas študentských rokov začal prekladať grécke a latinské hrdinské básne Horácia, Homéra a Ovídia a zaoberal sa aj všeobecnými otázkami poézie. Ako básnik predstavil najmä hrdinskosť Slovákov a ich kresťanskú minulosť, najstaršiu medzi Slovanmi. Predstavil aj pôsobenie a kultúrnu i duchovnú misiu Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, spracoval aj ich životopisy. Do centra svojej tvorivosti postavil cyrilometodskú ideu ako pevný kresťanský základ.Pre pôvodnú básnickú tvorbu si vybral formu antického eposu. Ako obrodenecký autor chcel spevom o slávnej minulosti svojho národa posilniť proces formovania sa nového národného povedomia v období boja proti feudalizmu. Súčasne s eposmi tvoril aj menšie skladby, ktoré nazýval selankami. Vytvoril ich podľa vzoru Vergiliových bukolík s rozličnými témami. Na zobrazení postáv selaniek sa prejavil vplyv herderovsko-kolárovskej koncepcie charakteru starých Slovanov. Selanky tvorili prechod medzi eposmi a lyrickými básňami, žalospevmi a ódami. Patrí k najtalentovanejším básnikom píšucim v bernolákovčine. Vytvoril dielo klasické všetkými svojimi znakmi. Vyšiel z nadhľadov a orientácie bernolákovcov, ale napojil sa na prúdy slovenského národného obrodenia, reprezentovaného J. Kollárom a P. Šafárikom. Jeho dielo obdivovali aj mladí štúrovci. Aj keď si zvolili stredoslovenskú slovenčinu za spisovný jazyk, nerozišli sa s ním, hoci do konca života zotrvával na bernolákovčine. Vedel zaujať stanovisko k celonárodnému kultúrnej problematike. Vzdal úctu jazykovému zákonodarcovi a zdôvodnil oprávnenosť slovenčiny ako spisovného jazyka. Vo viacerých zobrazil krásu prírody.
Vyhľadávanie
