Mýty

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

V detstve sa mi šťastnou náhodou dostala do rúk knižka Príbehy zo starovekého Grécka a bola to pre mňa láska na prvý pohľad. Hoci mám rád aj mýty a legendy iných kultúr i národov, grécke báje ma nadchli najväčšmi. Ich dynamický, zábavný, vášnivý, špecifický, mimoriadne detailný a uveriteľný svet ma jednoducho očaril. Dúfam, že rovnako zaujmú aj vás. Možno už poznáte niektoré príbehy opísané v tomto diele, no chcel by som privítať predovšetkým čitateľov, ktorí sa dosiaľ s gréckou mytológiou nestretli. Nemusíte sa v nej vyznať – táto knižka sa začína prázdnym vesmírom. Rozhodne nepotrebujete „klasické vzdelanie“, nemusíte vedieť, čo je nektár, kto sú nymfy, satyrovia, kentauri, Moiry alebo Fúrie. Na gréckej mytológii nie je nič vedecké či intelektuálne, naopak, je prudko návyková, zábavná, prístupná a neuveriteľne ľudská.

Odkiaľ vlastne pochádzajú staroveké grécke mýty? Mohli by sme si v zložitom gobelíne ľudských dejín vybrať grécku nitku a nasledovať ju až na začiatok, ale keby sme sa zamerali na jednu konkrétnu civilizáciu, dalo by sa povedať, že trúfalo prehliadame skutočný zdroj univerzálnych mýtov. Už prví ľudia na svete sa zamýšľali nad tým, aká moc poháňa sopky, búrky, prílivové vlny a zemetrasenia. Oslavovali a uctievali striedanie ročných období, pohyby nebeských telies na nočnej oblohe aj každodenný zázrak svitania a pýtali sa, ako sa to všetko začalo. Kolektívne nevedomie mnohých civilizácií obsahuje príbehy o nahnevaných bohoch, zomierajúcich a obnovujúcich sa bohoch, bohyniach plodnosti, božstvách, démonoch a duchoch ohňa, zeme i vody.

Gréci, pravdaže, nie sú jediný národ, čo sa pokúsil utkať zo zmätených nitiek bytia tapisériu legiend a folklóru. Z archeologického a paleoantropologického hľadiska sú grécki bohovia potomkami nebeských otcov, mesačných bohýň a démonov „úrodného polmesiaca“ Mezopotámie, čiže dnešného Iraku, Sýrie a Turecka. Babylončania, Sumeri,

Akkádčania a iné tamojšie civilizácie, ktoré prekvitali dávno pred Grékmi, mali vlastné ľudové mýty o stvorení sveta. Pôvod týchto príbehov, ako aj jazykov spomínaných národov možno vystopovať do Indie a praveku, ba až do Afriky k samému zrodu ľudstva.

Keď však chceme rozpovedať príbeh, musíme niekde odstrihnúť niť a vytvoriť začiatočný bod. Pri gréckej mytológii je to pomerne ľahké, lebo si zachovala podrobnosti, pestrosť, sviežosť a kolorit, ktoré ostatným mytológiám chýbajú. Zaznamenali ju pre nás prví básnici a odovzdáva sa v neprerušenom slede od počiatkov písomnej tvorby až dodnes. Hoci sa grécke mýty v mnohom podobajú na čínske, iracké, indické, mayské, africké, ruské, severoamerické, hebrejské a nórske, jediné sú „výtvorom veľkých básnikov“, ako vraví spisovateľka a mytologička Edith Hamiltonová. Gréci boli prvý národ, ktorý vytvoril súvislé príbehy, dokonca literatúru o svojich bohoch, netvoroch a hrdinoch.

Grécka mytológia sleduje vzostup ľudstva a náš zápas o oslobodenie od božej intervencie – ich tyranie, zasahovania a celkovej nadvlády nad ľudským životom a civilizáciou. Gréci sa pred bohmi neplazili. Dobre poznali ich márnivú túžbu vyvolávať bázeň a úctu, ale verili, že sú im rovní. Ich báje zohľadňovali fakt, že tento mätúci, krutý, zázračný, nestály, nádherný, šialený a nespravodlivý svet mohol stvoriť iba niekto krutý, zázračný, nestály, nádherný, šialený a nespravodlivý. Gréci si stvorili bohov na svoj obraz – bojovných aj tvorivých, múdrych aj neľútostných, milujúcich aj žiarlivých, nežných aj surových, súcitných aj pomstychtivých.

Mýty sa síce začínajú na začiatku, ale nekončia sa na konci. Keby som mal opísať všetkých gréckych hrdinov vrátane Oidipa, Persea,

Tesea, Iasona a Herakla, nehovoriac o trójskej vojne, túto knihu by neudvihol ani Titan. Mojím cieľom bolo vyrozprávať grécke báje, nie vysvetľovať ich či hľadať v nich skryté ľudské pravdy a psychologické prieniky. Sú totiž dostatočne znepokojivé, prekvapivé, romantické, komické, tragické, násilné a očarujúce na to, aby sme ich vnímali ako príbehy. A ak sa pri čítaní ponoríte do úvah, ako mohli Gréci vytvoriť taký pestrý a prepracovaný svet i postavy, alebo sa začnete zamýšľať nad hlbokými pravdami zosobnenými v jednotlivých mýtoch… nuž, prečo nie? Pokojne si to užite.

Grécke báje treba totiž hlavne vychutnať.