Samoláska a spolulásky

Knižný debut pouličného básnika Šimona Ondruša je zrkadlom vzťahov či skôr ich úlomkov. V rozhovoroch muža a ženy sa jagajú fragmenty samolásky, čriepky škriepok, ale ipoetických okamihov nehy aspolulásky. Divadelná hra so slovami, avšak bez deja, zachádza až tam, kde slová prestávajú byť hrou atí vo vzťahu sa už nevzťahujú. Alchýmia samohlások i spoluhlások a metaforizovanie zaužívaných fráz prekračuje hranice harmónie s úmyslom nachádzať doposiaľ nepočutý humor. Ten je často jediným východiskom zo spleti nedorozumení a bludiska pokrivených predstáv o láske. Ilustrácie Slavomíry Ondrušovej vystihujú atmosféru vzrušenia, napätia či sebaklamov vživote páru.