Tisíc chlapčenských bozkov

Priznám sa, že nepovažujem zbieranie bozkov za vhodný životný cieľ, ibaže kritizovať postavy za to, že sa neviem stotožniť s ich pohľadom na svet by bolo hlúpe. Prvý bozk v ôsmich a vzťah Runeho a Poppy v pätnástich však v mojej hlave definitívne rozsvietili červenú kontrolku: toto predsa nie je zdravé! Snažila som sa utešiť tým, že tí dvaja môžu byť presvedčení, že je všetko fajn, a rozhodla som sa počkať, ako to autorka pojme. Onedlho o tom už nebolo pochýb - Tisíc chlapčenských bozkov je príbeh o epickej osudovej láske, ktorá si musí prejsť mnohými prekážkami. Kniha sa síce číta pomerne ľahko a rýchlo, no zároveň je plná sladkých rečí, metafor a ach-tak-intenzívnych emócií. Jej najväčším pozitívom je, že sa autorka napokon vybrala pomerne nečakanou cestou. K romantike sa pridá otázka smrti, ale aj užívania života, optimizmu... Ocenila som myšlienku, že by sme sa nikdy nemali vzdávať a mali by sme žiť naplno. Romantické časti však šli mimo mňa, tú veľkú lásku som autorke neuverila a pri smutných častiach som sa cítila trochu citovo vydieraná. Tisíc chlapčenských bozkov je taký buď-alebo prípad: buď dokážete stráviť autorkin pohľad na lásku, všetok ten cukor a vyberiete sa s postavami na intenzívnu emocionálnu cestu životom... Alebo budete ako ja nechápavo krútiť hlavou.