„Pani?“ spýtal sa Pen ticho. „Ste v poriadku?“
„Nič mi nie je,“ zamumlala, no v skutočnosti jej v zornom poli tancovali záblesky svetla. Uvedomila si, že jej príde zle, a to si pred Bermondom nemohla dovoliť. Postavila sa a hneď sa musela chytiť stola, aby nestratila rovnováhu.
„Pani?“
„Nič mi nie je,“ zopakovala a pokrútila hlavu v nádeji, že sa jej rozjasní.
„Čo je s ňou?“ chcel vedieť Bermond, no aj jeho hlas už rýchlo slabol. Celý svet odrazu voňal dažďom. Kelsea sa držala stola a cítila, ako sa jej hladká naleštená doska kĺže pod prstami.
„Chyť ju, človeče!“ skríkol Palcát. „Spadne!“
Na páse zacítila Penovu ruku, jeho dotyk jej však nebol príjemný, a tak ho zo seba striasla. Zrak sa jej už celkom zahmlil a odrazu videla samé neznáme veci: Malú kabínu a sivú, hrozivú oblohu. V panike zavrela oči a znova ich otvorila, hľadajúc audienčnú sieň, svojich strážcov či čokoľvek známe. Nič z toho však nevidela, Palcát, Pen, Bermond... všetci zmizli.
