Pravoslávni Sviatok všetkých svätých neslávia

Ale neboolo tomu tak vždy. Začiatky slávenia Sviatku všetkých svätých siahajú do 4. storočia po Kristovi. Už sv. Efrém Sýrsky (306-373) a sv. Ján Zlatoústy (354-407) poznali sviatok všetkých svätých mučeníkov. V minulosti sa tento sviatok slávil 13. mája. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.

Pápež Gregor III. (731 – 741) svojím rozhodnutím zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Tento zvyk sa neskôr v priebehu 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi. 

Od roku 1994 je 1. november na Slovensku dňom pracovného pokoja. 

Duše v očistci

Podľa katolíkov existujú po smrti tri cieľové miesta – kráľovstvo nebeské, očistec a peklo ako večné zatratenie. Ako „všetkých svätých” označujeme ľudí prežívajúcich večnú radosť s Bohom v nebi. Okrem neba a pekla je tu ešte samozrejme očistec, kde čakajú na vstup do Božieho kráľovstva duše, ktoré neodišli s odmietnutím Boha, ale potrebujú sa ešte vysporiadať a očistiť od zlých skutkov, ktorých sa v živote mohli dopustiť. Toto sú verní zosnulí – inak povedané, duše v očistci.

Cirkev preto vyzýva veriacich k modlitbám za zosnulých, práve na začiatku novembra možno získať tzv. odpustky pre všetky duše v očistci. Prostredníctvom odpustkov, duchovného daru vysielaného našim drahým zosnulým, sa duše v očistci oslobodia od dôsledkov svojich hriechov.

Ľudia sa prichádzajú modliť na miesta posledného odpočinku, ako  jedna z možných podmienok pre získanie odpustkov, okrem spovede, modlitby a svätého prijímania. Zapálené sviečky na hroboch sú symbolom ich modlitby ako duchovného daru. Pripomínajú život, ktorý vydáva svetlo a teplo, ale zároveň je pominuteľný.

Pravoslávna cirkev 

Pravoslávni nemajú 1. novembra vo svojom kalendári žiadny cirkevný sviatok. Pravoslávna cirkev slávi tento sviatok v lete. V novembri pravoslávna cirkev neslávi ani inú osobitnú liturgickú pamiatku za zosnulých. Tých si uctievajú počas piatich zádušných sobôt. Sú to takzvaná mäsopustná sobota týždeň pred Veľký pôstom, 2., 3. a 4. sobota Veľkého pôstu a sobota pred sviatkom Zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov. 

„Modliť za zosnulých sa však môžeme takmer vždy a preto mnohí pravoslávni kňazi prichádzajú na cintoríny aj 1. novembra, aby v modlitbe spomínali na zosnulých, ku ktorým prichádzajú ich pozostalí“, (pravoslávny duchovný Peter Soroka).