Deti holokaustu

Prázdniny opäť rýchlo ubehli ako voda. Skončili sa letné dni plné voľného času vyplneného rôznymi prázdninovými dobrodružstvami, výletmi, hrami s kamarátmi, či sladkým ničnerobením. No, zabudli sme spomenúť hodiny a hodiny strávené s mobilmi,  tabletmi a počítačmi, ktoré sa zdá, sú často neoddeliteľnou súčasťou dieťaťa a tínedžera našej modernej spoločnosti. Teraz nastala tvrdá realita: návrat do školy a opätovné si zvykanie na školský režim, skoré vstávanie, úlohy a iné povinnosti súvisiace so vzdelávaním. Prvých pár dní v škole máme za sebou a už z úst našich tínedžerov počúvame frflanie ako sa im nepáči rozvrh, … prečo majú nultú hodinu, … prečo majú iného učiteľa ako si páni študenti želali, … načo im bude ten a ten predmet,… prečo musia to, a prečo tamto, ... prečo, prečo, prečo ??? 

Keby sa tak dalo cestovať v čase! Na hodine dejepisu otvoriť učebnicu a šibnutím, hoci aj požičaného čarodejníckeho prútika Harryho Pottera, dostať sa do minulosti a na vlastné oči vidieť, ako všetko prebiehalo. Aké otázky by naši rozmaznaní a znudení tínedžeri kládli? 

V prvých dňoch tohto školského roka vyšla kniha Deti holokaustu. Nájdete v nej skutočné príbehy deviatich detí, ktorých detstvo vôbec nebolo šťastné. A určite si kládli otázky typu: prečo? Sú to príbehy dievčat a chlapcov, ktoré v období holokaustu každodenne zažívali strach a nebezpečenstvo. Napriek desivej realite však našli spôsob ako prekonať nočnú moru vojny, boli odvážne, statočné a mali v sebe vieru a nádej na prežitie.   

Osudy týchto detí vás určite chytia za srdce, možno vám budú inšpiráciou vo vašom živote, ako trocha inak pozerať na svet okolo nás, ako niečo zmeniť v myslení a v konaní. Určite by sa kniha mala stať povinným čítaním na stredných školách. No, ten názov „povinné čítanie“ by asi mali slovenčinári zmeniť. Už celé generácie študentov prevracajú očami pri tomto názve a pýtajú sa: prečo?