Expedícia

Kniha Expedícia Môj ľúbostný príbeh je zaujímavo poňatá literatúra faktu, aj so zaujímavou grafickou úpravou. Ak mám pravdu povedať, o tejto expedícii som veľa nevedela. Možno aj preto, že ako rýchlo začala, tak aj rýchlo skončila.

Absolútna nevedomosť, neschopnosť kriticky zvážiť svoje možnosti a predpoklady a k tomu chybné „presné“ výpočty a výprava bola už v štádiu príprav odsúdená na neúspech. I keď v tom roku 1897 ľudia nemali severné časti našej zemegule vôbec preskúmané. Výpravy boli len v plienkach. To ich ospravedlňuje. 

Na jar v roku 1897 sa vybrali traja chlapi (vo veku 42, 27 a 24 rokov) na výpravu na severný pól. Plánovali preletieť ponad Arktídu na balóne (čo bol vtedy moderný vynález)! Bez akýchkoľvek skúseností s neprebádanými severnými oblasťami si vyrátali, že za šesť dní to stihnú. V balóne s prúteným košom! Dovtedy sa ale žiadny balón neudržal vo vzduchu viac ako 24 hodín. Naplánovali si ako budú balón riadiť pomocou vlečných lán. Rátajú však len s krásnym slnečným počasím a nabalia si obrovské množstvo zbytočností ako oblečenie podľa poslednej módy: kravaty, rukavičky, hodvábne šatky – to na uvítanie na druhej strane Arktídy. Sane a člny, ktoré si naložia do balóna sú nepraktické a málo použiteľné.   

Keď nakoniec po roku čakania na južný vietor príde deň D, slávnostne pretnú laná, ktoré držia balón a ... balón nevzlietne elegantne ako to bolo vyrátané, ale niekoľkokrát hrozí, že skončia vo vode. V panike cestovatelia začnú vyhadzovať záťaže a vietor balón vynesie do veľkej výšky, s čím nerátali. Balón sa stáva neovládateľným. Všetko je úplne inak, ako si predstavovali. Po 3 dňoch ich let balónom končí a musia pristáť na Bielom ostrove – kde nie je nič. Okolo nich je len biela ničota, strácajú pojem o čase, či je deň alebo noc. Keďže na tento ostrov pre stále sa vrstviace ľadovce okolo neho málokedy pristane loď, začína sa boj troch nepripravených chlapov s krutou prírodou a ľadovými medveďmi. Ich boj trvá tri mesiace. Potom je všetkému koniec. Členovia expedície zmiznú bez stopy. Ich pozostatky sa nájdu až po 30 rokoch. 

Spisovateľka opisuje ich cestu a trápenie. Všetky informácie našla v ich zápisníkoch, ktoré sa zachovali. Ako však zomreli, to sa doteraz presne nevie. V knihe nájdete viaceré  alternatívy.  

Viem, že sa na to pozerám už z pohľadu súčasných poznatkov a modernej techniky a krútim hlavou nad ich nevedomosťou a naivnosťou. Ale v tej dobe to bolo inak. Boli presvedčení o svojej pravde a verili svojim schopnostiam. Je to celkom zaujímavé čítanie. Striedajú sa časti s prepisom zápisníka s textom, ktorý píše spisovateľka. Zvláštny paradox: žena, ktorá je pohodlná a vyslovene neznáša chlad, je posadnutá myšlienkou, že objasní ako zomreli členovia tejto expedície. Venuje tomu všetok svoj čas a tak si v knihe môžeme pozrieť mapky, fotografie, náčrtky, jedálny lístok, ale aj prepisy listov. 

Ak vás zaujíma objavovanie odľahlých kútov Zeme, prečítajte si túto knihu. Odporúčam. 

© 2018, Božena Hideghétiová