UltiMatum

Tento švédsky spisovateľ s nešvédskym menom je jednoducho úžasný! Pokračovanie knihy Memorandom nesklamalo. Číta sa samo a je to jedna z kníh, ktoré som doslova zhltla. Píše sa o krimirománe, ja by som dodala že je to politický krimiromán – mrazivo skutočný, približujúci veľkú špinavosť a až chorú posadnutosť ľudí mocou. Kniha začína tým, že z vody je vytiahnutá rozkúskovaná mŕtvola, ktorej tvár pre znemožnenie identifikácie je surovo poškodená motorovou pílou. Rany svedčia o obrovskej zúrivosti s ktorou to páchateľ robil. Našli ju dvaja náhodný potápači. Inšpektorka Júlia Gabrielssonová dostane tento prípad spolu s civilným pracovníkom, Amantom, ktorého jej pridelili. Začiatok knihy sa venuje aj Davidovi Saracovi – policajtovi, ktorý mal na starosti informátorov a hral to na dve strany. Bol tajomným Janusom, ktorého sa v prvej knihe všetci báli, všetci ho hľadali, ale nik ho nepoznal. Po veľkom záťahu na ostrove, kde všetci strieľali na všetkých v nádeji, že zabijú Janusa, bolo veľa mŕtvych. Sarac bol ťažko zranený. Tak ako on zradil, aj jeho zradili. Z Davida je vychudnutá troska, s nočnými morami, ktoré sa mu vracajú a on netúži po ničom inom, len zomrieť. V uzavretej psychiatrickej klinike si tajne odkladá lieky na spanie, aby ich mal dosť na to, aby konečne odišiel zo sveta. Nedokáže komunikovať s ľuďmi, bojí sa ich, trpí traumami. Ale zvonka dostane ponuku, ktorú nemôže odmietnuť. Vymeniť jeho tajomstvá za to, že sa dozvie, kto ho zradil. Stojí ho to veľa síl, ale za pomoci pracovníka kliniky utečie, aby sa dozvedel pravdu. Jeho zistenia siahajú vysoko, do najvyšších politických kruhov. Júlia sa medzitým snaží identifikovať mŕtvolu. Je to ťažké, poškodenie tváre je veľké. Amante má však okrem veľkých známostí aj dosť netradičné formy vyšetrovania. Chce dať rekonštruovať tvár antropológovi. Práve identifikácia totožnosti mŕtveho roztočí obrovskú, obludnú mašinériu do ktorej je zapletený minister spravodlivosti, jeho svokor – vplyvný advokát, jeho žena, aj jeho tútor. Aj napriek tomu že je na vysokom poste, je len bábkou v rukách týchto ľudí, ktorý ním manipulujú ako šachovou figúrkou. Má však svoje temné tajomstvo o ktorom vie jeho podriadený, ktorý ho tým vydiera. Je to samovražda jeho milenky, ktorá vyskočila z obloka a skončila mŕtva na kapote jeho auta. Dáva si to za vinu. Tento obraz ho prenasleduje noc čo noc. Jeho ctižiadosť ho však ženie ďalej. Svokor mu povedal, že sa stane predsedom vlády. Začína si však všímať, že ak sa zjaví nejaká prekážka v podobe nejakej osoby, táto zomiera. Samozrejme že to všetko vyzerá prirodzene. Vydierania, úmrtia, podvody, podrazy, falošnosť, pokrytectvo, zneužitie moci a postavenia, ľudský život neznamená nič – to všetko je denne prítomné vo vysokých politických kruhoch. Ale prenáša sa to aj do radov funkcionárov u polície, ktorí skladajú účty politikom. V deji je aj postava Atifa, ktorý v prvom diely prišiel pomstiť smrť svojho brata. Medzi mafiánmi sa tiež obchody robia tvrdo. Dcéra dá zabiť svojho otca, aby sa dostala k peniazom. Nepohne ňou, keď jej zabijú muža- peniaze sú totiž nadovšetko. Okrem naozaj originálneho deja a zápletky, je kniha naplnená veľmi peknými, plastickými postavami. Autor nádherne vykreslil protiklady uhladeného politika, ktorý pod týmto povrchom ukrýva správanie nemilosrdnej beštie a napríklad malej podvodníčky (Natálie), alebo človeka, ktorý sa živil zabíjaním (Atif), ktorí ale majú nejaké morálne zábrany a zásady. Je tu protiklad aj krásnej, inteligentnej a vysokopostavenej ženy, ktorá má všetko, ale je to len pozlátko skrývajúce jej pravú podstatu. Kniha je plná protikladov, politika v nej nevychádza práve v najlepšom svetle – ale to vlastne nie je fikcia. Jedna z postáv hovorí: "Služby a protislužby, Jesper. Tak funguje politika." Veľmi pekná je aj postava Amanteho a Júlie. Kniha má neuveriteľný spád, je akčná, nápaditá, jej dej vás strhne ako dravý prúd, žiaľ je príliš reálna, takže aj tak skončí. Pretože dosiahnutá spravodlivosť (ak sa to tak dá nazvať) je taká smiešna. Zomrelo príliš veľa ľudí, ale tých nahradili ďalší a kolotoč sa točí ďalej. Obyčajný človek nemá šancu to zmeniť. ODPORÚČAM JU PREČÍTAŤ. Ale začnite s Memorandom, lebo aj keď je napísané, že je to voľné pokračovanie, tak pre pochopenie súvislostí je to dôležité. Koniec ostal tak opatrne otvorený. Dúfam že bude pokračovanie. Kniha by si zaslúžila 7 hviezdičiek.