Zneuctená

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Napriek tomu, že som už bola vydatá, o sexe som nevedela nič okrem toho, čo nás učili v škole – nasadiť kondóm na banán. Nepovedali nám však nič o tom, kedy a prečo by sme niečo také mali robiť skutočnému chlapcovi, ani to, čo máme robiť, keď je už kondóm nasadený. Bola to pre mňa desivá čierna diera nevedomosti, o ktorej som radšej vôbec nepremýšľala. Nechápala som, ako sa toľkým spolužiačkam darilo pôsobiť v tejto záležitosti tak sebavedomo a vševediaco. Možno niektoré z nich blafovali, určite však boli medzi nimi aj také, ktoré o tom vedeli všetko.

Bozkávanie s Amanom a drsné omaciavanie a štípanie mojich bratov predstavovali hranice mojich skúseností so sexuálnymi aktivitami. Samozrejme, bozkávanie bolo úžasné a túžila som zájsť aj ďalej. Pozornosť mojich bratov som však považovala za zlú predzvesť toho, čo by mi urobili, keby to mali dovolené. Tak či tak, bola som si stopercentne istá tým, že existuje ešte čosi viac ako to, čo som dosiaľ zakúsila. Pretože som sa cítila neschopná obsiahnuť nesmiernosť tejto záležitosti, rovno som ju pustila z hlavy v nádeji, že možno sa jej ešte na dlhý čas vyhnem. Evidentne som vôbec nechápala naliehavosť mužských telesných potrieb.

Vtretí deň svadby som ešte stále nemala príležitosť porozprávať sa s Ahmedom a nevedela som o ňom vôbec nič okrem faktu, že je teraz mojím manželom. Po hostine sme všetci ostali u starej mamy, v dome však boli len dve izby, takže mnohí sme spali vonku na dvore. Do jedného rohu mi dali veľkú posteľ s nebesami a so slamou namiesto matracov. Okolo mňa bolo asi päť ďalších postelí pre iných ľudí vrátane môjho nového manžela. Večer všetci muži niekam odišli, mňa napokon zmohla únava a poddala som sa spánku na svojej posteli. Nepočula som ich vracať sa a netušila som, že Ahmed skončil na posteli, ktorá stála pri nohách mojej. Prvé, čo som si uvedomila, bolo, že ma niekto štípe do nohy a zobúdza. Len čo som sa trochu prebrala, uvedomila som si, že je to môj manžel a že sa mi pokúša prejaviť náklonnosť a upútať moju pozornosť. Snažila som sa ho striasť a dať najavo, že chcem, aby ma nechal na pokoji. On však stále dookola robil to isté, správal sa ako provokujúci malý chlapec.
„Zmizni,“ syčala som, lebo som nechcela zobudiť ostatných a upozorniť ich na to, čo sa deje.

Nakoniec to pochopil a zaspal. Na druhý deň sa na mňa stále díval a snažil sa nadviazať rozhovor, ale ja som po tom netúžila. Cítila som sa hrozne ďaleko od domovaa bola som vydesená vecami, ktorým som vôbec nerozumela. Túžila som po tom, aby som sa mohla utiahnuť na nejaké tiché miesto v mysli a tam počkať, kým sa celá táto nočná mora preženie.

Prípravy pokračovali, nás sa však nikto nepýtal na názor alebo priania. Odva dni sme sa už ako pár znova vrátili k jeho rodine. Vedela som, že toto je noc, keď sa medzi nami má niečo stať. Nemala som však ani potuchy, čo to bude a čo sa odo mňa očakáva. Taxíkom sme sa blížili k nášmu manželskému domovu a ja som mala desivý pocit blížiacej sa záhuby. Akokoľvek som bola mĺkvaa utiahnutá, nezabránila som rozuzleniu udalostí okolo mňa

Keď sme prišli, vyhovorila som sa na únavu a šla rovno do našej izby, zatiaľ čo môj manžel vzdával vďaku a úctu svojej rodine. Nechcela som sa prezliekať pred ním, preto som si rýchlo obliekla nočnú košeľu a vliezla som do postele. Počúvala som neznáme hlasy, ktoré boli teraz mojou rodinou, ako trkocú rovno za dverami. Po niekoľkých minútach vošiel dnu. Bolo mi jasné, že toto je začiatok nášho manželského života, nevedela som však, čo mám povedať alebo urobiť. Oči som upierala na svoje ruky, kým on čosi drmolil, potom sa mi poriadne predstavil a povedal zopár vecí o sebe. Dozvedela som sa, že pracuje ako mäsiar a hneď na druhý deň sa bude musieť vrátiť do práce.
„Kúpil som ti nejaké sladkosti,“ povedal a ponúkol mi pokrkvané vrecko.
„Nie, ďakujem,“ zamrmlala som.
„Nechceš sa napiť?“
„Nie, ďakujem. Som naozaj unavená a chcem ísť spať.“
Prikývol na znak porozumenia a vliezol ku mne do pos tele.
„Môžeš zhasnúť?“ spýtala som sa. Cítila som, že sa ma
zmocňuje čoraz väčšia panika. „Naozaj by som chcela spať.“

Urobil, o čo som ho požiadala. V tme som cítila, ako sa prikrývka pohla, keď vkĺzol bližšie ku mne. Bola som stuhnutá od strachu, keď sa jeho ruka priplazila k môjmu boku a obrátila ma k nemu. Ostala som nehybná a potláčala som nutkanie odtlačiť ho. Vedela som, že to nemôžem urobiť, lebo je môj manžel a smie ma obchytkávať, koľko sa mu zachce. Netušila som, čo odo mňa očakáva, a on nič nehovoril, len mi nemotorne vykasal nočnú košeľu a snažil sa uspokojiť. Mala som dojem, že nevie, čo má robiť, o nič lepšie ako ja, lebo sa do mňa pokúšal vniknúť rôznymi spôsobmi. Ani jeden pokus však nebol úspešný a ja som naďalej tvrdohlavo nespolupracovala, pričom on čoraz viac naliehal v úsilí zavŕšiť naše manželstvo. Napokon si asi uvedomil, že dáva najavo svoju neskúsenosť, lebo zrazu vzdal svoje úsilie. Potom sme už len mlčky ležali, obaja čakajúc na spánok, ktorý nás vyslobodí z tejto trápnej situácie. Dokázala som myslieť len na Amana a na to, ako túžim, aby práve on ležal vedľa mňa v posteli a pripravoval sa prežiť so mnou zvyšok života. Snažila som sa sústrediť na fakt, že o niekoľko týždňov sa vrátim do Británie, čím získam odklad v tomto manželstve dovtedy, kým manžel dostane víza a príde za mnou.

Na druhý deň sa Ahmed veľmi snažil byť ku mne milý a ja som sa naňho zo zdvorilosti usmievala. Túžila som však len po tom, aby sa poponáhľal a odišiel do práce, aby som už mohla byť sama. V tomto obmedzenom priestore bolo ťažké byť v spoločnosti prakticky cudzieho človeka, keď bolo toľko vecí, o ktorých som potrebovala rozmýšľať. Jeho sestry nám priniesli raňajky a ledva potláčali chichot. Len čo sme sa najedli a on odišiel do práce, všetky ženy z okolia začali prichádzať, aby sa pozreli na novú nevestu v dedine a klebetili s mojou svokrou. Nenapadlo mi nič, čo by som im mala povedať, ale snažila som sa aspoň čo najprívetivejšie odpovedať na ich otázky. Po obede som bola veľmi unavená od úsilia byť zdvorilá k cudzím ľuďom. Keď ostatné ženy napokon odišli na dvor, aby varili a klebetili, povedala som, že si v izbe na chvíľu oddýchnem. Zatvorila som dvere na našej izbe a takmer zároveň sa otvorili tie druhé, ktoré viedli do uličky, a vošiel Ahmed. Mal odhodlaný výraz, keď liezol ku mne na posteľ, rozopol si nohavice a znova sa snažil mať so mnou sex. Stále som nemala ani šajnu o tom, ako mu mám pomôcť, nech mu išlo o čokoľvek. Aj jeho ďalší pokus sa teda skončil sklamaním. Rovnako neúspešný bol znovu v noci a potom ešte v ďalšie tri alebo štyri noci. Zdalo sa, že napriek vytrvalému úsiliu sa mu nedarí nájsť spôsob, ako sa má do mňa dostať. Bol čoraz viac frustrovaný a v rozpakoch, kým ja som sa čoraz viac nudila a bola som namrzená pre jeho nekonečné trápne pokusy, ktoré boli zakaždým čoraz surovejšie.