Po dlhšom čase som siahla po americkej krimi. Námet zaujímavý, originálny – ale niektoré pasáže knihy sú také americké. Tie naše, európske severské krimi majú svoju vlastnú dušu, ich atmosféra je iná, postavy sú veľmi pekne spracované, kruto realistické, štýl je jednoducho, aspoň pre mňa, nezameniteľný. Veľmi sa mi páčilo prostredie do ktorého bol dej zasadený. Horské mestečko Medvedí Brod tesne pred Vianocami. Krajina na ktorú sa neustále sype sneh a pokrýva strmé ulice k domom roztrúseným po kopcoch. Celkove sa spisovateľke veľmi dobre podarilo zachytiť atmosféru zasneženej krajiny, na ktorú neustále pribúda nová snehová perina a trápia ju kruté mrazy. Po meste pribúdajú snehuliaci, betlehemy, ale aj mŕtvoly nahých žien v ľadových blokoch, ktoré majú na sebe len po jednom šperku. To by nebolo také zvláštne, keby tieto šperky nepatrili detektívke Selene Alvarézovej, ktorá robí na policajnej stanici. Býva sama len so psom a mačkou, žije zdravo a veľa športuje. Nemá žiadne vzťahy. Parťáčku jej robí Regan Pescoliová, rozvedená žena s dvoma puberťákmi, ktorá sa neustále snaží udržiavať rodinné tradície, aj keď je to márne, snaží sa mať normálny vzťah – ale hlavne je policajtkou a neustále myslí na prípady. Keď začnú miznúť ženy a zostáva po nich len odstavené auto a nájdu prvú ľadovú mŕtvolu, majú obe tušenie, že sa to len tak rýchlo neskončí. Vyšetrovanie sa rozbieha. Medzitým do Medvedieho Brodu prichádza súkromný detektív Dylan oKeefe, ktorý prenasleduje mladistvého Gabriela Reevea, ktorý sa vlúpe práve do Seleninho domu. Má na to dôvod. Tak sa Dylan opäť stretáva so Selenou, s ktorou ho spája ich spoločná minulosť, na ktorú by obaja najradšej zabudli. Predvianočnú atmosféru mestečka opäť naruší ďalšia ďalšia zľadovatená mŕtvola. Vrah si na nich dáva záležať. Považuje sa totiž za umelca. Uráža ho, že to médiá ani policajti nedokážu oceniť. Ženy väzní v ľadovom podzemí, povyzlieka ich a pomaly ešte za živa ich omýva vodou, ktorá na nich postupne mrzne a vytvára tak vrstvy ľadu. Má trpezlivosť. Postupne deň za dňom pribúda ďalšia ľadová škrupina, stuhnuté údy postupne ohýna do tvarov a opäť omýva vodou. Aby v noci za snehových metelíc svoje diela vystavoval v mestečku. Policajti sú v slepej uličke, nemajú nič. Dylan a Selena sa stretávajú. Napätie sa medzi nimi dá krájať. Selena nevie, ako má Dylanovi povedať, že chlapec, ktorého prenasleduje je s najväčšou pravdepodobnosťou jej syn. Je to jej temná minulosť, ktorá zasiahla aj do jej vzťahu s Dylenom. Ten jej zachráni život, keď ju chce v jej dome zabiť prepustený pedofil. Ich vzťah naberá iné rozmery. Pribudne ďalšia mŕtvola žena a Selena dostane od psychopatického vraha vianočný pozdrav, že ju chce ako darček. Vyšetrovanie sa mení. Hľadajú niekoho, koho Selena pozná a ten ju chce dostať. Ale kto to je? Vrah vie, že Selena je opatrná – ale tiež vie, ako ju dostane. Zneužije na to jej syna Gabriela. Podarí sa mu to? Selenin starostlivo pestovaný život sa rozbíja na márne kúsky. Doháňa ju temná aj tá krajšia minulosť, pancier, ktorý si rokmi budovala praská a nezostáva z neho veľa. A vrah stále uniká. Do toho na mestečko udrie sľubovaná snehová búrka, ktorá ochromí jeho život. Ideálny čas pre vraha dostať Alvarezovú... Okrem postavy Dylena a Seleny sa mi páčila aj postava Pescoliovej. To ako sa snažila skĺbiť pracovný a súkromný život. O jej vnútorných bojoch, ale aj snahe vychádzať s deťmi – s dcérou, ktorá obdivovala nevlastnú matku, ktorá bola len o pár rokov staršia ako ona. A so synom, ktorý ju ako čerstvo dospelý ignoroval, ale využíval to, že bolo o neho postarané. Ako sa snažila a stále im telefonovala a nakoniec bola spokojná aspoň s tým, že jej poslali SMSku, kde sú. Má celkom sľubný vzťah, ale bojí sa viazať. Stojí na križovatke rozhodnutí. Celkom sa mi páčilo aj opísanie vianočnej atmosféry na policajnej stanici, ktorú vytvárala Joelle. To bolo v rozpore s tým, aký nesviatočný ruch tam nastal, ako pribúdali mŕtvoly. Keď si odmyslím ten americký štýl, tak zaujímavá kniha, odporúčam prečítať. A rozmýšľam, že takýto príbeh dať do rúk niektorým majstrom severskej krimi – to by bola lahôdka. U knihy oceňujem aj spracovanie tlače, riadkovanie a font písma - veľmi dobre sa to čítalo.