Ritmatik

Pre mňa jedna z naj kníh, ktoré som tento rok čítala. Veľmi originálne, nápadité, no proste geniálne. Celá tá story o Ritmatikoch a ich kreslení kriedou. Bože vážne kriedou, koho by kedy napadlo na tom vystavať príbeh. Proste geniálne. Joel ako postava bol tiež super, obyčajný chalan, ktorý sa túži stať ritmatikom, ale nie je mu dopriate, hoci ma na ritmatiku nesporný talent. Potom Melody, ktorá zase o to byť ritmatičkou vôbec nestojí, ale postupom času zistí, že má tiež veľký potenciál, hoci tomu sama neverí. Osobne sa mi páči aj tá detektívna zápletka, lebo som vôbec netušila, kto môže byť ten "zlý" v tomto príbehu. A odhalenie záporáka bolo, že omg... A záverečná scéna mi tiež veľmi prirástla k srdcu - Joel~Melody^^ Fighting~~ Veľmi sa teším na pokračovanie a dúfam, že sa tam dočítam ešte viac o histórii ritmatiky a divých krieduchov (a tiež o tom, ako Európu dobili Josuončania a jeme tu paličkami~~) :DD

Najlepšia kniha tohto roka, ak nie vôbec najlepšia akú som kedy prečítala. Je to majstrovské dielo. Tie detaily. Náboženstvo, vláda, spojené ostrovy Americké, doprava, kresby, techniky, mýty, vojny, politická situácia, paralely, všetko je tak dokonalo vyšperkované a vkusne vsadené do deja, že musím tlieskať. Je to napínavé, príjemne pútavé, postavy sa správajú veľmi ľudsky, sú úžasne rôznorodé (trio Joel, Fitch, Melody je dokonalé a nezvyčajné, skvelo spolu harmonizujú, ako je každý z nich rozdielny je krásne a čitateľ sa môže len tešiť. Niektoré rysy sú pre každého charakteristické, ale nepadajú do stereotypnej omieľačky jedného vtipu. Nie. Vďaka tomu ich konanie vždy zaujímavo vykryštalizuje do niečoho fakt suprového. Melody je moja najobľúbenejšia postava, bez debát. Dosť lezie na nervy, často si sťažuje, musí robiť to čo ju nebaví a TRAGÉDIA v jej znení je epická! Úžasná je tá baba a veľmi sa mi páči, keď utne tú Joelovu nafúkanosť. Joel, aj keď nie je ritmatikom, vie o nej viac než väčšina ritmatikov, je talentovaný, nadaný, ale priveľmi si o sebe občas myslí, čím si pohnevá ľudí. Fitch je také moje zrkadlo - vie úžasne ovládať ritmatiku, ale ľahko podlieha stresovým situáciám. Vážne, už dlho som nestretla trio, s ktorým by som si tak rozumela, už len za to by som dala 5 hviezd). Potom je tu Nalizar (to je pán, on je pán, vážne. Mám nový shipping, btw. Musím nakresliť nejaký fanobrázok, veď sú tam všetci úžasný). A drobné detaily mechanických hračičiek, plynových lámp, ozubených mechanizmov, a tak ďalej, je to úžasné ako sa to všetko preplieta spolu s ilustráciami (ktoré veľmi obdivujem) a príbehom. Kniha má vďaka tomu neskutočnú dušu. Príbeh samotný má svoju "pokojnú dynamickosť" má ten náboj, ktorá vás núti čítať pretože autor má štýl, ktorý je príjemne vypísaný a vie v tom chodiť, je to vážne cítiť. Skvelo preplieta tamojšie reálie s problémami "obyčajných ľudí" (aj v tomto sa kade kto nájde, fakt. Časť s Joelovou mamou ma chytila za srdce, niečim podobným si prechádzam ja s mojou) a mnohé situácie mi pripomenuly môj život, rozhovori s mamou, aj prístup k učeniu. Postupne detektívna zápletka naberá čoraz väčší spád, z toho prevratu som takmer spadla zo stoličky a u jednej konkrétnej stránky som stále omieľala: "Čooo, ti jeeebeee?! Čoo..?!" Autor vie neskutočne šokovať, tie nápady sú geniálne a aj keď by táto kniha vlastne mohla stačiť na epickú mikro epizódku, mne to nestačí lebo vo vzduchu je vďaka koncu cítiť napätie, ak bude ďalšia kniha bude ešte lepšia, cítim to a netrpezlivo čakám. Najobľúbenejšia postava: 1. Melody, 2. Joel (oni sa o to prvenstvo vlastne aj delia, ale Melody je Melody. :D Ona je kráľka. Jop, a ich spolupráca je tá najlepšia vec od krájania chleba! #muchboj #mustreadagain!) 3. Nalizar (to je pán toto. On je mega) Objektívne a v rámci možností, môžem žiaľ dať iba 5 hviezd. Pocitovo je to tá naj kniha na svete. :D Ako fakt. Neskutočne ma to dostalo, som si myslela, že jéééžiš, aká to bude nuda. Úžasná je to kniha! Teraz ich od toho autora potrebujem normálne viac prečítať! RITMATIK JE the BEST ! :D

Dej knihy sa odohráva – keďže je určená hlavne pre tínedžerov ( i keď opäť neviem prečo) – v už okukanom prostredí, v škole. Hlavnými hrdinami sú ako inak – študenti a profesori. Ale tým to „okukané“ končí. Originalita nápadu je na každej strane cítiť. Neoddeliteľnou vecou (nedá sa povedať že postavou), ktorá spoluvytvára dej je vec, ktorá sa nachádza v každej škole, krieda. V Armediovej akadémii na jednom z ostrovov Spojených ostrovov Amerických sa učia dve skupiny študentov. Tí obyčajní bez zvláštnych schopností, medzi ktorých patrí aj hlavný hrdina Joel a potom ritmatici – ľudia, ktorí „ovládajú“ čiary, ktoré kreslia kriedou na zem. Tie potom ožívajú. Ak nakreslia postavičky – ľudí, zvierat, bájnych bytostí – aj tie ožívajú a oni ich používajú pre boj. Volajú sa krieduchovia a majú len dva rozmery. Táto vyvolená skupina nepúšťa medzi sebou obyčajných študentov. Štúdium na škole stojí veľké peniaze a Joel študuje na nej len vďaka tomu, že jeho už mŕtvy otec patril medzi najlepších kriedmajstrov – vyrábal kriedy a vo voľnom čase učil svojho malého syna všetko o ritmatike. Jeho mama aby zaplatila mužove dlhy ťažko pracuje. Joel nemá priateľov, je zvláštny. Je posadnutý ritmatikou a pri každej príležitosti sa votrie medzi nich na prednášky a počúva. Tak je svedkom nemilej veci – nový profesor ritmatiky Nalizar vyzve na súboj priamo na prednáške profesora Fitcha. Súboje spočívajú v kreslení obranných kruhov a útočných čiar. Fitch prehráva a musí ustúpiť. Joel to využije a cez letné prázdniny, keďže zo školy neodchádza, lebo tam spolu s mamou aj býva, si cez riaditeľa školy vybaví u Fitcha stáž ako asistent. Tajne dúfa, že sa niečo naučí o ritmatike. Tu sa stretáva s Melody, ktorá je ritmatičkou, ale nejde jej kreslenie obranných kruhov. Zato dokáže nakresliť veľmi rýchlo a veľmi dobre krieduchov – najradšej kreslí dokonalých jednorožcov. Ako Joel neskôr zistí, Melody má zvláštnu schopnosť. Svojich krieduchov dokáže ovládať, čo ostatní ritmatici nedokážu. Aj Melody je u Fitcha cez prázdniny na doučovaní. Zo začiatku sú s Joelom ako pes a mačka a ich „strety“ sú v knihe veľmi pekne opísané. V škole nastane rozruch. Začnú totiž miznúť študenti – ritmatici. Na mieste ich zmiznutia sa nachádzajú zvláštne čiary. Je prizvaný policajný inšpektor, aby to vyšetril a pomáha mu práve profesor Fitch. Ten veľmi rýchlo zistí, že Jole je neuveriteľne bystrý a nadaný a tak začnú záhady riešiť spoločne. Melody z toho zo začiatku vynechávajú, ale postupne sa Joel začne s dievčaťom zbližovať a spoznávajú sa navzájom. Joel od začiatku upodozrieva Nalizara, ale vyšetrovanie ich privedie k tomu, že zmiznutia študentov má na svedomí policajný inšpektor Harding. Na chvíľu tomu uverí aj Joel. Ale naozaj len na chvíľu, lebo Nalizar je niečo temné a nebezpečné z Nebrasku, kde ritmatici bojujú proti divým krieduchom. Kniha končí veľkolepým súbojom študentov Nalizara a žiaľ musí do súboja nastúpiť aj neistá Melody – ako študentka Fitcha, ktorá nevie nakresliť poriadny kruh. Je z toho nešťastná, dostane v aréne veľmi nevýhodnú pozíciu, v strede a ešte sa na to prišli pozrieť aj jej rodičia... Joel ju však v tom nenechá samu. Zrazu sa zjaví vedľa jej boku a súboj začína. Joel kreslí modrou kriedou kruhy a čiary, vytvára obrany, ale keďže ich nevie oživiť, Melody ich už len obkresľuje a oživuje. A samozrejme doplňuje ich svojimi dokonalými krieduchmi. Je to čosi, čo sa ešte nestalo, ale sú tak dokonale zladení, že nadchnú všetkých. A súboj vyhrajú. Fitch aj ostatní profesori sú nadšení, Nalizar si však chce na nich posvietiť. Tu sa kniha končí. A opäť treba čakať na pokračovanie. Veľmi pekné sú tu opisy mechanických lampášov a naťahovanie pružín a ozubených kolies, ktoré vlastne vyrábajú energiu. Taký je aj mechanický kôň v ktorom pracujú ozubené kolieska. Tie zohrávajú v knihe tiež dôležitú úlohu, vlastne aj čas ako taký. Najmä to, že ho človek spútal do rovnakých častí, čo sa dajú merať. Dej sa odohráva v škole, kde je množstvo postáv. Ale opísaných detailnejšie ich je naozaj len zopár. O to sú však ich povahové vlastnosti vykreslené plastickejšie a veľmi, veľmi dobre. Kniha je plná zaujímavých a originálnych nápadov, doplnený kresbami obrán a ritmatickými čiarami a kruhmi a taktiež krieduchmi, ktoré kreslila Melody. Veľmi sa mi páčili kresby ktoré dopĺňali označenia jednotlivých kapitol. Malé ale veľmi detailne vypracované. Neuveriteľne zapasovali do knihy. Nenašla som v deji slabé miesto, stále sa niečo dialo, nebola núdza o prekvapenia, ale hlavne vysoko oceňujem originalitu a veľmi dobrý spôsob, akým je knihy napísaná. Nádhera!