Bellman & Black

Veľmi zvláštna kniha, ťažko sa aj hodnotí. Na jednej strane je to príbeh workoholika, ktorý je ešte aj neuveriteľný puntičkár, čiže dej sa stále točí okolo jeho roboty a jeho súkromný život je len čosi ako "pomimo". Na druhej strane mu osud a smrť naozaj krížia cestu všade, kde sa dá. Z celej jeho rodiny mu za záhadných okolností zostane na žive len najstaršia dcéra, aj tá však zostane po chorobe poznačená na celý život. Hlavný hrdina - William Bellman v svojom živote neprejavuje veľa citov, tie nehrajú v jeho živote veľkú rolu, je však rodeným obchodník, čo chytí do rúk, to sa mu podarí. Je veľmi bohatým mužom. Nikdy však nie je so sebou spokojný, neustále si kladie vyššie a vyššie ciele. Len vďaka nemu strýkova textilka dosiahne vrchol vo výrobe a potom, keď mu začne na horúčku vymierať rodina, nastane u neho zlom a stretne záhadného čierneho pána Blacka. Ten mu vnukne myšlienku - zarábať na smrti. On sa jej chytí a v Londýne vyrastie obrovský, prosperujúci obchod so smútočným tovarom. Bellman však na druhú stranu je veľmi spravodlivý, nikoho nepodvádza ani neukracuje a keďže myšlienka nie je jeho, záhadnému Blackovi založí účet, na ktorý mu dáva peniaze. Dokonca pripraví aj zmluvu a čaká, že Black raz príde a všetko sa obchodne urovná. Black však nechodí a Bellman sa obchodom stáva posadnutý. Vie o všetkom čo sa tam deje, po nociach chodí po prázdnom obchode a všetko kontroluje, dokonca sa presťahuje do neho a spáva v malej izbičke kde je len posteľ, stolička a na dverách hák na šaty - samozrejme čierne. Neznáša spoločnosť, vyhýba sa pozvaniam, neznáša pestré farby - a stále je posadnutý záhadným Blackom. Tak veľmi na neho myslí, že niekedy si sám namýšľa, že on je Blackom. Odcudzí sa dcére a keď sa z neho - aj vďaka neustálemu, vysokému pracovnému tempu a nasadeniu, nočným morám a čakaním na záhadného spoločníka - stane "čakateľ na smrť", zjaví sa mu záhadný Black. Bellman chce od neho vysvetlenia, odpovede na otázky, ktoré sú nezodpovedané. Aj sa ich dočká a umiera. Celý príbeh sprevádzajú havrany, ktoré sú vlastne jeho nositeľom. Aspoň mne to pripadalo tak, že aj záhadný pán Black bol vlastne havran, ako pripomienka toho, že raz v mladosti, celkom na začiatku knihy, ešte mladý William Bellman prakom zabil havrana. A havrany nezabúdajú. Začiatok knihy bol taký – dosť ťažkopádny. Na mňa tam bolo dosť málo deja – teda situácií, keď sa niečo naozaj deje. Bolo to také pozvoľné. Ale prečítať sa to dá. Pekná grafika obálky.