Čas hrdinov Antológia slovenskej fantasy

Antológia slovenskej fantasy od Martina Králika a Alexandry Pavelkovej osloví tri typy čitateľov. Dva z nich pozitívne, jeden negatívne. Ak prebývate medzi čitateľmi nenáročnými, ktorým nielen klasické žáner, ale aj žánre novodobé, veľa nehovoria, a ani tá kvalita knižného výrobku nepredstavuje meradlo, podľa ktorého by ste svoje investície prehodnocovali, desať domácich autorov a aj hádam autorov vám do istej miery, asi tak na 79,99%, zaimponuje. A ak iba radi čítate, predovšetkým to naše, bez ohľadu na to, že niekde tam vonku, za hranicami našej predstavivosti, existuje svet ešte oveľa viac fantastickejší, Čas hrdinov vychválite do nebies. Samozrejme, tých rýdzo slovensky fantastických. Ak zhodou okolností patríte do skupiny čitateľov, ktorej fantastický žáner nie je pojmom neznámym a naveľa sa v ňom viete aj seriózne orientovať, výber toho najlepšieho, čo nám slovenská literárna scéna v tomto konkrétnom prípade ponúka, vám za tých pár eur úsmev na tvári nevyčaruje.

dobra slovenska klasika

Chválim nápad urobiť takúto knihu obsahujúcu príbehy od viacerých, možno i menej známych slovenských autorov. Dostala som sa k zaujímavým menám. Niektoré príbehy mi prišli trošku slabšie, ale možno záleží aj od uhlu pohľadu a od toho čo komu sedí. Celkovo to je dobrá kniha, nie je priamo výborná, ale som rada, že som si ju prečítala.

Pokiaľ by sme mali hovoriť o aktuálnosti Času hrdinov, zrejme by sme nezašli ďalej ako pár rokov do minulosti. A to priamo k tým príjemným a hádam aj ihravým spomienkam na literárny debut toho či oného autora, pretože zbierka ako taká neobsahuje v sebe (v drvivej väčšine), bohužiaľ, texty, úryvky, útržky či „príbehy“ nové, do tejto chvíle ešte nikde nepublikované. Rovnako málo prekvapivá bude pre vás i úzkoprsá snaha o ohraničenie témy, motívu, pointy, hrdinov (aj antihrdinov), tvorov, svetov, relikvií či zbraní, ktorá zďaleka nedokáže, a vyzerá to tak, že ani veľmi nechce, prekročiť svoju slovenskú všednosť a naplno sa oddať farebným zákutiam fantastického žánra. Minimálne ten je, zdá sa, pre nás stále mladým a letmo prebádaným, takže čokoľvek, čo v sebe bude obsahovať aspoň nejakú tú kúzelnú líniu základnej fantastickej stereotypnosti, hoci aj jednoducho spracovanej, bude bezmyšlienkovite kvalitné. A to bez ohľadu na to, akým plastickým žánrom fantastika v skutočnosti je. Aj z tohto dôvodu (zďaleka nie jediného) sa nedá od antológie slovenskej fantastiky „niečo“ očakávať, aj keď oku lahodiaca obálka by možno stála za to, aby sa o ňu pár polonahých barbarov pobilo až na smrť. (Veronika Inglotová / Fantasy-svet.net)