Nočný cirkus

Táto kniha mi úplne sadla. Autorka nádherne píše, pri čítaní knihy cítite všetky tie vône, farby a chute. Celý čas je tam taká magická atmosféra a kniha vo mne nechala silný dojem :). Ako píšu na obálke, je to naozaj rozprávka pre dospelých ;).

Netušila som, že ma tak cirkusové prostredie dokáže osloviť a že niekto má takú fantáziu, aby ho dokázal vôbec tak pekne sformulovať do viet. Páčil sa mi aj námet, takže moja opäť dobrá kúpa :)

Po prečítaní tejto knihy som pár minút iba sedela a snažila sa pochopiť, ako niekto mohol prísť s niečím takým super! Je to jedinečná kniha, svojská a originálna. Spočiatku sa všetko začína celkom jednoducho - cirkusom, zisťujeme ako vznikol a spoznávame sa s postavami. K tomu sa pripletá ďalšia dejová línia a ďalšia až sa vytvorí krásna čipka. Autorke rozhodne skladám veľkú poklonu, nechýbalo mi tu nič. Priateľstvo, rivalita, láska, tajomno, čary, nemám čo vytknúť :D

Je to naozaj zaujímavá kniha, úplne iná akú som v poslednej dobe čítala a myslím, že takú podobnú ani dlho neprečítam. Fascinujúci dej a keď sa do toho človek vžije sú to nádherné predstavy scén. Pekná zápletka, romantika, súboj - odporúčam zaujímavá.

Keby bolo prvých stošesťdesiatdva strán napísaných inak. Keby neboli napísané vôbec. Keby som počas prvých sto šesťdesiatich dvoch strán ustavične nedumala, či to dočítam alebo sa na to vykašlem určite by som dala päť z piatich ako tuto, kamaráti podo mnou. U niektorých kníh skrátka hneď viem, že si to najvyššie hodnotenie právom zaslúžia. A viem to už od prvých stránok (Hovorím o knihách Upír Lestat /A.Rice/, Zelená jako smaragd /K.Gier/ alebo Mapa času /F.J. Palma/). U iných to príde počas čítania...obyčajne prvých sto strán sa to všetko vykryštalizuje aj do výsledného hodnotenia. To sa obyčajne stáva ak mám knihu zhodnotiť. Že už je to nejasné hodnotenie z počiatku čítania také isté ako na konci príbehu. Ale Nočný cirkus je pre mňa tak rozporuplnou knihou, že som niekoľkokrát premýšľala o dvoch hviezdach, troch, štyroch a dokonca aj piatich. Prečo? Nuž, môj dôvod je jasný z prvej vety. 162 strán je skrátka priveľa na to, aby čitateľ iba premýšľal či už zostane v tom blbom "lakazebrastyle" stane alebo vypadne inam. Dovtedy som knihu iba čítala. Netrpezlivá. Znudená. A i keď priznávam, že na mňa časti deja, kde sa všetko písalo z pohľadu samotného diváka silno zapôsobili je to veľmi málo. Krásne, preto som si to tak cenila. Ale, čo trepem, dobre som si vydýchla, keď už nastal konečne zlom a niekto zomrel (smrť je korením, ktoré potrebujem vo svojom knižnom chode. Často ma práve tento faktor donúti knihu prečítať pretože niečo také silné príbehom otrasie a významne mení jeho tvár v mojich očiach. Kam sa hrabe plastika...). Vtedy som si začala knihu vychutnávať. Nie úplne ale...značnú časť po stránke stošesťdesiatdva a ďalej som hodnotila vysoko. Žiaľ bola tam tá vyslovene povinná láska medzi istými postavami a tomu som neverila. Každý ich dotyk, každý bozk. /Umelina akoby napísaná od Matella!/ Kričalo z toho na mňa. Keď sa stretli alebo si vyznávali lásku nechápala som prečo. Nejako logicky nenadväzovalo akoby boli obaja nejako čudne naprogramovaný. Dá to tam a...nepopísala to reálne. Trpela som, keď som tieto pasáže čítala. Vyslovene z povinnosti, nech sa o knihe vraví, že má všetko. Pritom by to tam vôbec nemuselo strašiť, nijaký románik nemusel byť ale autorka to pravdepodobne videla inak. Alebo nepočula vetu: Nemusí tam byť všetko, len nech je to, čo už tam je správne podané (tývado, toto si dám nacapiť na tričko! Čo som teraz vyplodil, jujz..)! Inak to bolo značne uťahané ale ja som čítala ďalej pretože po a) vtedy sa tam objavovalo viac tajomstiev, skutočne dôležitých tajomstiev a postavy si tam už len neprežívali a aj otvorili oči a zapojili šedú kôru mozgovú. To pomyselné stupňovanie deja síce nijako nepocítiš ale akosi alogicky sa dostaneš na koniec. A aby si si nevšimol ako alogicky (fakt absúrdne ale chalankovi to beztak prajem) sa vyriešili isté veci (napríklad Vlastník cirkusu) len nech sa vyplnia pochybné veštby je tam mrťegigamega krásnych a skutočne strhujúcich popisov. Cirkus je raj opisov. A preto má odo mňa kniha váhavé 4 hviezdičky. Ibaže nechcem miasť čitateľa. Dáme to na tri, viac sa to k tomu hodí pretože AK: cirkus "súboj" - schopnosť logicky / normálne riešiť zapeklitú situáciu postavy - reálnosť jednania a myslenia najmä čo sa "Parts: Fell in Love" týka asi dve alebo tri nie až tak zaujímavé dejové línie jedna veľmi zaujímavá hodiny magori, ktorí si budú divne hovoriť a budú žiť jak trti iba pre cirkus (áno, niektorí sú sympo ale väčšina to fakt preháňa) = / 19centuryearly20centuryStalkers / dvaja divný týpci, ktorí nemajú gule rozdať si to medzi sebou osobne a pravdepodobne majú životnosť troch korytnačie epic "predkoniec" epický koniec s navštívenkou absolútny prevrat mojich ilúzií o tejto knihe prvotné dlhotrvajúce sklamanie z toho, kam sa to vlastne uberalo x obálka (TO zaváži!) OBĽÚBENÉ POSTAVY: Herr Thiessen, Baily = Silné tri hviezdy ALE s ambíciou na štyri. Vlastne je medzi tým veľmi tenká hranica a ja mám dnes dobrý deň. Takže štyri. Siahni po tom. Uži si zebrocirkus. Nečakaj také tie bomby, ktoré vždy očakávam ja, keď sa o istej knihe dlho a na mnohých miestach dozvedám. No a možno to ohodnotíš ešte vyššie. A pamätaj: Cirkus prichádza bez ohlásenia!