Sophiina voľba

Priznávam sa, že ma veľmi nebavila a celý čas som čakala, kedy sa stane niečo, pre čo by som knihu už nepustila z rúk. Dalo by sa z nej napísať niekoľko kníh, autor veľký priestor venuje každej maličkosti života hlavného hrdinu. A tá samotná Sophiina voľba, o ktorej sa učíme v škole (a to jediné, čo o tejto knihe vieme bez prečítania), je rozpísaná asi v jednom odseku. Zážitky zo života Stinga neboli veľmi pútavé, škoda, že neslúžil len ako prostredník Sophiinho príbehu.

Myslím, že táto kniha je ťažkým čítaním, ťažká čo do obsahu, príbehu, počtu strán, .... snáď by sa dala skrátiť a stala sa tým pre čitateľa pútavejšia, no myslím, že tak ako je napísaná - prelína sa príbeh spisovateľa, život Sophie a životy ostatných postáv /mnohokrát veľmi okrajových/ - presne tak si predstavujem Sophiin príbeh. Je to chaotické, spočiatku sú v tom lži, ktoré sa neskôr objasňujú /možno ani sama Sophia už nevie, čo je lož a čo je len rokmi a súženiami potlačovaná pravda/. Neviem si predstaviť, ako osoba, ktorá prežila to čo Sophia, sa može zaradiť po tom všetkom do "normálneho" života. Myslím, že už nikdy a nič nemohlo byť "normálne". Je nepredstaviteľné, aby jeden človek prežil toľko fyzického a psychického utrpenia, je nepredstaviteľné, že matka bola nútená urobiť "voľbu" tak, ako to musela urobiť Sophia. Celú knihu a pre nás nepredstaviteľnosť tohto príbehu a tej doby dokonale vystihuje veta: Kde bol Boh v Osvienčime? a odpoveď: A kde bol človek? Myslím, že nič viac netreba k tomu dodať.