Autor
/ 2 tituly
Vladimír Ondruš (1942) skúsil údel rodín politických väzňov. Po otcovom odsúdení za podvracanie republiky (1957) matka prišla o zamestnanie, dve staršie sestry vylúčili z vysokých škôl a on sa po maturite živil na brigádach ako robotník a technik. Na tretí raz ho prijali na Stavebnú fakultu SVŠT, kde vyštudoval ekonomiku stavebníctva. Pracoval v stavebnom i obchodnom podniku, ale najdlhšie vo výskume. Zaoberal sa problémami ekonomických nástrojov ochrany životného prostredia. Pri riešení výskumných úloh sa dostal do kontaktu s českými ekológmi Josefom Vavrouškom a Bedřichom Moldanom. V 80. rokoch sa zapojil do činnosti bratislavských ochranárov, bol jedným z lektorov publikácie Bratislava/nahlas (1987), stal sa funkcionárom Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Cez aktivity ochranárov – nahlasistov sa dostal i do epicentra nežnej revolúcie. V novembri 1989 bol členom Koordinačného výboru VPN, v decembri 1989 ho hnutie VPN nominovalo ako svojho jediného zástupcu do vlády „národného porozumenia“ SR (pôsobil vo funkcii podpredsedu vlády pre životné prostredie, od apríla 1990 bol aj prvým predsedom novozriadenej Slovenskej komisie pre životné prostredie, neskoršieho ministerstva životného prostredia). V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady, od júna 1990 do apríla 1991 bol opäť podpredsedom vlády SR (vo vláde Vladimíra Mečiara). Neskôr pracoval v súkromných spoločnostiach a pôsobil v samospráve – bol zástupcom starostu bratislavskej mestskej časti, poslancom miestneho i krajského zastupiteľstva.
Venoval sa publicistike, najmä otázke nášho vyrovnávania sa s minulosťou. Atentát na nežnú revolúciu je knihou spomienok, hľadania súvislostí i pátrania po pravde o revolučnej i porevolučnej dobe. Podrobne, s analytickým odstupom, faktografickou nasýtenosťou aj s bezprostredným svedectvom človeka, ktorý bol priamo pri tom, hovorí o tomto dramatickom období. Spolu nazrieme za oponu našej cesty od nežnosti k realite.
Vladimír Ondruš žije v Bratislave. Má jedného syna Michala (1986), manželka Edita je špeciálna pedagogička a logopedička, venuje sa deťom s rôznymi druhmi postihnutia.
Vyhľadávanie
