Umberto Eco (* 5. 1. 1932, Alessandria, Taliansko - February 19, 2016, Miláno, Taliansko) bol taliansky sémiolog, estetik, filozof a spisovateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov postmoderny a avantgardy 60. rokov 20. storočia.
Študoval stredovekú filozofiu a literatúru. Bakalársky titul v tejto oblasti získal roku 1954 na základe práce o estetike Tomáša Akvinského. Po ukončení štúdia sa Eco sa stal nakladateľským redaktorom v Radiotelevisione Italiana (RAI) a pracoval aj ako lektor na Turínskej univerzite. Od roku 1956 sa podieľal na organizovaní avantgardy, a tým aj na vzniku voľného zoskupenie avantgardných umelcov (toto zoskupenie tvorilo základ neskoršej skupiny 63). V roku 1959 začal písať pre Verri, kde viedol časť venovanú avantgarde. Bol tiež lektorom náučných kníh v nakladateľstve Bompiani v Miláne, lektorom estetiky, lektorom na fakulte architektúry a profesorom estetiku na milánskej Polytechnike. Roku 1971 sa stal profesorom estetiku v Bologni. Od roku 1971 pôsobí Eco ako profesor na katedre estetiku v Bologni, zároveň je prezidentom Univerzity San Maríno a prednáša aj na niekoľkých ďalších univerzitách po celom svete. Umberto Eco je držiteľom mnohých prestížnych ocenení a niekoľkých čestných doktorátov.
Vo svojom diele sa Umberto Eco venuje štúdii stredovekej estetiky a kultúry, konkrétne napr tzv recepčný estetiky, ktorá sa zaoberá "vnímateľom" umeleckého diela, nie umeleckým dielom samým. V schéme literárnej komunikácie "autor - text - čitateľ" presadzuje centrálnu úlohu textu, čím nadväzuje na dedičstvo literárnovedeného štrukturalizmu. Okrem odborných prác je Eco autorom niekoľkých románov, ktoré mu získali značnú popularitu medzi verejnosťou. Najznámejšími sú knihy Meno ruže a Foucaultovo kyvadlo. Z politického hľadiska sa pôvodný ľavicový pozícia Eca časom presunul k politickému stredu.
*5.1.1932
+19.2.2016
Vyhľadávanie
