Dva životy

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Keď vyjde na druhé poschodie, zarazene ostáva stáť. Na schodoch sedí Sára, v náručí zviera plyšového zajaca a pri nohách jej stojí malý kufor. Na lícach má zaschnuté slzy.
Veronike zovrie srdce. „Kam sa chystáš?“ spýta sa zľahka, hoci už dopredu tuší odpoveď. Bože, čo sa zase stalo?
„K tebe,“ odvetí Sára a pera sa jej zachveje. „Môžem... u teba bývať?“
Zastaví sa, skôr než vyhŕkne niečo, čím by malej ublížila. „Poď dnu, urobíme si šálku dobrého teplého kakaa a porozprávaš mi, čo sa deje.“
Víta ich Elza, chvalabohu s ňou nemusí ísť von, Eva má dnes prednášky až od druhej, tak ju vyvenčila, a známa vôňa, ktorú Veronika nazýva domovom. Je presvedčená, že každý byt vonia trochu inak... a tá vôňa mu dáva charakteristickú a svojskú pečať.
Sára sa mazná s Elzou, Veronika ide pripraviť kakao.
Keď o chvíľu sedia za stolom, pochutnávajú si na bábovke, ktorá zostala odvčera, a zapíjajú ju kakaom, Veronika sa opatrne spýta:
„Môžeš mi vysvetliť, prečo chceš bývať u mňa?“
„Mama zase s niekým chodí."