Nemám čas na umieranie

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Strach je voľba.
Ak vás odber kostnej drene len čaká, buďte pokojní.
Netrvá to dlho. Dlho sa len čaká na výsledky.
Ležím a čakám, čo sa bude diať. V miestnosti sme štyria, ja spolu so sestričkou, s prvou doktorkou a s doktorkou, ktorá robí tento zákrok. Najprv mi pichajú niečo na lokálne umŕtvenie do oblasti, kde budú kostnú dreň odoberať. Zopárkrát zasiahnu aj kosť, ale nič necítim. Dokonca ani to pichnutie, ani dotyk ihly s kosťou necítim. Hneď aj prišla otázka, či ma niečo bolelo.
Odpovedám nie.
Je to pohoda, aj keď som hladný a smädný.
Začína sa to. Nič necítim, len tlak, ako mi doktorka tlačí na telo. Nerobí to drasticky, takže to nebolí. Keď sa silno sústredíte len na to, čo sa s vami deje, tak budete vedieť, ako vám prevŕtavajú kosť. Je to pohyb napravo a naľavo špeciálnou ihlou. Netrvá to dlho, počujem, ako sa jedna lekárka pýta druhej, či už je tam.
„Áno, som tam.“
Hneď nato počujem od sestričky, že budem cítiť podtlak.
„V pohode, poďme na to,“ hovorím.
Začínajú odoberať kostnú dreň.
Takže sa začína ťah a áno, cítim podtlak. Neviem presne, či je to podtlak, alebo tlak, ale cítim to. Je to, ako keď vysávate a priložíte rúru k pokožke. Ale aj napriek týmto slovám to nie je nič hrozné. Chcem tým povedať, že to, čo som cítil, nebola až taká hrozná bolesť. Jednoducho sa to dá prežiť aj bez sĺz. Keď sa to skončí, sestrička ma povzbudzuje, že už mám osemdesiat percent za sebou, že už len vzorku kosti a bude to. Teraz priznávam, že odber vzorky kosti bolel, ale netrvalo to dlho, dalo sa to vydržať. Cítite, ako sa vám ihla zarezáva do kosti, skôr je to, ako keby lekárka o stranu kosti šúchala ihlu, ale je to len mylný pocit.
Buďte bez obáv a strachu.
Vydržíte to!