Šepkár

Bravúrne napísaný príbeh, mysteriózny psychotriler. Mŕtvoly - detí. V príbehu sa vedie aj vyšetrovanie, ale nie je jeho nosnou časťou.

Hlavnou zápletkou je zložitý vzťah otca a syna, Toma a Jaka, ktorí sú hlavnými postavami. Obaja prišli o osobu, ktorá ich spájala a obom robila ich spolužitie znesiteľným. Jeden prišiel o ženu a druhý o mamu. Tom sa nepovažuje za dobrého otca, už pri narodení syna nevedel, čo s ním a po smrti ženy sa desí, čo bude s ním robiť. Ale snaží sa, i keď sa mu zdá, že vo všetkom zlyháva. Rozhodne sa preto zmeniť život a presťahujú sa do domu, ktorý na internete vybral Jak. Verí, že sa zmení aj jeho syn. Je uzavretý, málo sa s ním rozpráva, vyhýba sa deťom a najradšej kreslí. 

Toma však trápi aj to, že sa Jak rozpráva s vymyslenými osobami. Pripisuje to traume z toho, keď Jak našiel mŕtvu mamu. Jak však má na to iný pohľad, on sa predsa rozpráva s dievčaťom s odretými kolenami, ktoré ho naučí riekanku ... 

"Ak necháš dvere napoly otvorené, začuješ niečo šepotom ševelené"

Nasťahujú sa do nového domu, nič sa však nezmení. Jak stále hovorí so svojou neviditeľnou priateľkou a začne mať problémy aj v škole. Tom počuje v dome čudné zvuky. V mestečku v tom čase hľadajú aj zmiznutého chlapca Neila. 

Zapojí sa do toho aj vyšetrovateľ, ktorý za vraždy malých chlapcov poslal páchateľa do väzenia, jednu obeť ale nikdy nenašli a jeho to trápi. Páchateľ svojim obetiam šepkal pod oknami. Preto dostal meno Šepkár. Po mestečku všetky deti poznajú riekanku o Šepkárovi ... ak necháš dvere napoly otvorené... Ako je to možné? Kto unáša chlapcov? Má vrah obdivovateľa, ktorý ho kopíruje?

Príbeh je naozaj zaujímavý, originálny, všetky postavy – kladné aj záporné, sú veľmi pekne vykreslené. Čo však oceňujem, to je atmosféra príbehu. Nie je to krvák, alebo niečo také, ale bledé prsty, ktoré sa načahujú cez otvor na vhadzovanie pošty v dverách, praskanie podlahy, prepojenie Jaka na mŕtvych, to všetko vytvára mrazivý, miestami desivý príbeh, že som niekedy mala nutkanie ísť sa pozrieť, či máme zatvorené dvere. Veľmi pekne, citlivo je opísaný vzťah Jaka a Toma, cez pohľady ich oboch. To sa naozaj podarilo.

Veľmi, veľmi pekné, mrazivé čítanie, ktoré vtiahne do deja a nepustí vás. 

Zaujímavé rozuzlenie.

Odporúčam prečítať.

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová