Veterinár z Hope Green

Nie som vyznávačom „ženských“ románov, ale občas pre zmenu žánru si niečo prečítam. Knihu Veterinár z Hope Green som zvládla počas dlhšej cesty vlakom. Milé, pohodové, oddychové čítanie pre romantické duše, netreba nad ničím rozmýšľať. Dej je priamočiary, predvídateľný, zasadený do malej anglickej dediny blízko pobrežia, kde nemôžu zaplniť škôlku, lebo mladých je tam málo a všetci riešia všetkých a všetko.

Obchod, kde kúpite všetko, je hlavným centrom zbierania a rozširovania správ – klebetenia. Tu sa ocitne hlavná hrdinka knihy Sam, ktorá sa rozíde v Londýne s priateľom a tehotná sa nasťahuje k starkej do Hope Green. Rušný, hektický a anonymný Londýn vymenila za vidiek. Je úsmevné čítať, ako ju dedinka prijme. Vedela som si to živo predstaviť, ako ju hrdá starká cestou po dedinke predstavuje svojim kamarátkam.

Sam sa zamestná u miestneho veterinára, veľmi nepríjemného a arogantného chlapa, s ktorým od začiatku má konflikty, ale aj ju priťahuje. Po prečítaní prvých strán knihy viete, ako to celé dopadne. Ale oceňujem spôsob, akým bola napísaná. Bavila ma a chcela som vedieť, čo všetko tie postavy a postavičky zažijú. Veľmi pekne autor opísal taký ten bežný život, príbehy ľudí, ktoré sa môžu stáť hocikomu. Nie je to nič strhujúce, ani prevratné a predsa zaujímavé a súčasné. 

V jednej pasáži spomenul, ako sa staršia generácia v robote trápi s počítačom. Páčilo sa mi aj to, ako porovnával život v dedine, kde sa správy šírili rýchlosťou blesku a ľudia prejavovali záujem o toho druhého a aj keď sa niektorí nemali radi, ak sa niekomu niečo stalo, okamžite mu pomáhali. To v Londýne (ako autor píše) našli v bytoch osamelých ľudí, ktorí boli dlhší čas mŕtvy, lebo si nik nevšimol, že nechodia na verejnosť. To by sa na dedine nestalo. 

Zaujímavý bol aj opis omší v kostole, kde si farár aj zavtipkoval na svoj účet a vládla tam uvoľnená, rodinná atmosféra. Na to mala pekný názor Samina starká: „V kostole predsa nemusí byť nuda, no nie?“ 

Celkovo postava starkej sa mi veľmi páčila. Mala pekné výroky. Zaujímavá bola postava mamy Sam – to bola malomeštiačka ako z učebnice. Sam mi bola veľmi sympatická. Jej váhanie nad tým, ako dokáže vychovávať sama dieťa, ale aj zaťatosť, s akou šla svojou cestou a láska k zvieratám.

Odporúčam ako ľahšie, oddychové čítanie.   

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová