Ptáci bouře

Útla knižočka, ktorá asi nemá veľkú šancu zaujať široký okruh čitateľov, vzhľadom k štýlu, akým je napísaná. I keď jej námet by ju predurčoval k tomu, že si pri jej čítaní budete od napätia obhrýzať nechty...

Dej príbehu sa vtesnal do pár dní, počas ktorých námorníci na rybárskej lodi zvádzajú nerovný boj s prírodnými živlami. Keď sa po dobrom úlovku chcú vrátiť domov, zasiahne ich búrka, ktorá loď obalí ľadovou škrupinou. Tá pokryje všetko. Od malej skrutky, cez laná, až po záchranné člny. S loďou sa ťažko manévruje a silný vietor a miestami až 15 metrové vlny, ju ťahajú ku dnu. Námorníci zúfalo čakajú, že sa počasie umúdri. A v ich okolí sa medzitým ozýva volanie o pomoc aj od iných lodí.

Text je bez priamej reči. Skôr je to nazretie do psychiky zopár vybraných postáv, ktorých ale nie je veľa. Sústreďuje sa najmä na mladého 18 ročného plavčíka. Ťažko sa hľadá postava, s ktorou by ste sa stotožnili. Je to plynutie deja, ktoré občas preruší kapitola, kde je opísaný život na pevnine niektorej z postáv, alebo opisy činností na rybárskych lodiach. Mňa osobne sa teda ten „dej“ nedotkol. Necítila som pri čítaní ten chlad a beznádej, ktoré spisovateľ opisoval. Dalo sa z toho vyťažiť viac. Ale bolo tam viacero zaujímavých miest o tom, ako funguje rybolov a s tým spojená práca na lodi. To bolo naozaj zaujímavé. Ľudia s rôznym profesijným zameraním fungovali ako dobre naolejovaný stroj, ich činnosti do seba zapadali ako ozubené kolieska.

Autor skvelo kombinuje opisy, napätie a myšlienkové pochody námorníkov a výsledkom je sugestívne rozprávanie, ktoré môže byť zaujímavé aj pre tých čitateľov, ktorí nemajú žiadne znalosti o rybárstve, či živote a práci spojenej s morom.

Príbeh je piamočiary a jednoduchý, dobre napísaný. Je poctou islandským rybárom v ich nebezpečnej práci na mori. Je aj oslavou všetkých rybárov, tých, ktorí sa šťastne vrátili domov, aj tých, ktorých ich rodina márne čakala v prístave. 

Skúste si prečítať.

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová