Úteku z Arestonu

Má to len jeden malý háčik... Nik nevie, kto tú dokonalú pevnosť postavil. Je to totiž umelá planéta o priemere asi 1 kilometer, ktorá sa raz za 8 rokov priblíži k Zemi. Keď prvýkrát na ňu nastúpili ľudia bolo to dobrovoľne a 8 rokov strávili jej poznávaním. Umelá guľa bola totiž technickým zázrakom – vždy bolo dosť vody pre všetkých, aj dosť jedla (humusu) pre všetkých, stála teplota, svetlo. To všetko sa bralo odnikiaľ. Ľudia potom prišli na nápad, tento technický dokonalý svet zmeniť na väzenie.

Útěk z Arestonu: Pokračování sci-fi thrilleru Areston (Josef Pecinovský • Nakladatelství Epocha • 2017/02)

Raz za 8 rokov sa k Arestonu vypravila kozmická loď s kontajnermi plnými odsúdených ľudí, ktorých úplne nahých, zbavených akéhokoľvek ochlpenia a bez akejkoľvek aj najmenšej osobnej veci ako dobytok vyklopili na Areston. Padali po šmýkačke na zem a kto mal smolu, tak to neprežil. Tak sa na Areston dostal aj Sršeň, ktorý dostal dva cykly – 16 rokov. Na Zemi sa stal nepohodlným a teraz musel letieť s vrahmi, zlodejmi, násilníkmi a podvodníkmi a každý deň sa starať aby sa dožil ďalšieho dňa. Priniesol si však so sebou v hlave zvláštny dar. V prvom diely sa snaží adaptovať na život v Arestone, je otrokom, aj slobodným človek, stane sa uctievaným človekom, ale aj zberačom mŕtvol.

Potom sa však zapletie s vymetenými fanatikmi z inkvizície, ktorí tvrdia, že Zem nikdy neexistovala a ktokoľvek o tom hovorí je kacír a dostane trest. Sršeň však pred nimi nemá rešpekt. Vzal si totiž do hlavy, že musí prísť na to ako Areston funguje a že sa stane jeho vládcom, aby nastolil lepšie a spravodlivejšie podmienky pre všetkých. Pre svoju odbojnú povahu skončí ako vyhnanec a opäť ako otrok, opäť sa postupne prepracuje medzi uctievaných ľudí a stane sa najskôr členom a neskôr veliteľom Čiernych jazdcov. Opäť má v rukách moc a chce zmeniť Areston. Je však aj člnom tajného spolku, ktorý pozná aspoň časť tajomstiev Arestonu. Sršeň nosí v sebe aj poznanie, že sú v cudzom vesmíre, lebo v prvej časti série sa dostal do sklenej veže a hviezdy vo svojom okolí nepoznával. Chce odhaliť tajomstvo Arestonu, aj sa stále pohráva s myšlienkou na útek z neho. Blíži sa totiž doba, keď sa opäť majú priblížiť k Zemi. Ľudia sú v eufórii, tým čo sa končí trest sa chystajú k odchodu – na Zemi ich však nič dobré nečaká, a ostatní, ktorí majú ešte ďalšie cykly pred sebou, čakajú na „holátka“, nových väzňov. Útek však chystá aj ďalšia skupina. Podarí sa im to? Alebo to ich väzenie je naozaj dokonalé?

Druhý diel série Areston je popretkávaný osudmi mnohých ľudí, ktorých spolu prepája Sršeň. Jeho postava je zaujímavá, detailne prepracovaná. Neznáša násilie, ale vie, že bez násilia nie je možný poriadok. Aspoň zatiaľ. Príbeh je plný čudesných postáv, osudov, násilia, smrti. Na malej ploche na jednotlivých poschodiach si ľudia utvorili svoje vlastné klany a hierarchie. Žijú a bojujú proti sebe, alebo uzatvárajú spojenectvá podľa toho, ako im to vyhovuje. Sú zákerní, niektorým chýba ľudskosť, iní sú obeťami a ticho trpia. A to všetko v stiesnenej guli o priemere 1 kilometer, kde naložili 70 tisíc ľudí, ale vráti sa ich len väčšia polovica. Zaujímavé je, ako klan Havranov nakladal s mŕtvolami. Na každom poschodí bola šachta, do ktorej vhadzovali všetko, odpad, aj mŕtvoly. Areston potom z toho „vyrobil“ ďalej upotrebiteľné suroviny, ktoré dával ďalej do obehu. 100% recyklácia. Šachta však neprijala živého človeka. Ale aj ľudia využívali mŕtvoly ako „materiál“ na výrobu rôznych predmetov. Prostredie v ktorom žijú si vyberá na nedobrovoľných cestovateľoch svoju daň. Materiál z ktorého bol Areston vyrobený sa sám zoceľoval, ak sa poškodila stena, alebo čokoľvek, tak sa to jednoducho zocelilo.

Celkovo je Areston zaujímavé zariadenie a to, ako je opísané v čitateľovi vzbudzuje zvedavosť a stále ho núti čítať. Informácie o Arestone sú totiž nadeľované postupne. Ľudstvo sa technicky posunulo dopredu, ale ľudia stále zostávajú rovnakí. Ak ich vrátite do doby kamennej, kde nemajú nič a musia začínať od nuly – ako na Arestone, tak sa tak aj správajú. Na Arestone peklo robili ľudia ľuďom. Ale tiež je pekne opísané, ako sa postupne z ničoho rodila civilizácia. Ako za primitívnych podmienok ľudia opäť začali vyrábať jednoduché predmety. Druhá časť je zaujímavá. Príbeh je drsný, dobre napísaný. Privítala by som viac technických vecí, ale určite odporúčam milovníkom sci-fi. Výborný. A môžeme sa tešiť na pokračovanie.

© 2017 Božena Hideghétiová (Jaslovské Bohunice)