Transport do Samarkandu

Štyritisíc vierst – presne túto vzdialenosť mal prejsť sanit-ný vlak Kazanských železníc do Turkménska. Vlak však eštenebol, rozkaz na jeho zostavenie podpísali včera, deviate-ho októbra 1923. Neboli ani pasažieri, bolo ich treba pozbie-rať z detských domovov a stredísk – dievčatá a chlapcov oddvoch do dvanástich rokov, tých najslabších a najvyčerpanej-ších. No náčelník transportu už bol. Dejev, jeden z mladších veteránov občianskej vojny. Práve ho vymenovali.„Deti,“ povedal mu náčelník dopravného úseku Čajanovnamiesto privítania. „Päťsto kusov. Dopravíš ich z Kazanedo Samarkandu. Poverenie a pokyny dostaneš od tajomníka.“Počas rokov služby v doprave Dejev sprevádzal všetko, čosa mohlo presúvať po koľajniciach – od zrekvirovaného obi-lia a dobytku po veľrybí tuk v cisternách, ktorý spriatelenéNórsko poslalo hladujúcemu Povolžiu. No deti ešte nie.„Kedy je odchod?“„Hoci aj zajtra. Daj dokopy súpravu a leť, Dejev, leť ako vták! Deti dlhú cestu neznášajú, rýchlo aj sám na to prídeš.“Celý rozhovor netrval viac ako pár minút. Dejevovi aku-rát nebolo jasné, čo znamenalo to čudné „sám na to prídeš“.No nemal kedy o tom uvažovať. Dlhé úvahy sú pre dedkov,tí majú času dosť.Najprv zašiel k náčelníkovi stanice. Ten mu sľúbil prekut-rať všetky koľaje, no našiel sa len jeden vozeň, zato vša...